Kaliňák: Situácia v Schengene je tento rok dramaticky odlišná od vlaňajška

Brusel/Bratislava 12. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Snahy o zachovanie schengenského systému a otázky okolo rozšírenia tejto zóny boli dnes medzi hlavnými témami debaty europoslancov s eurokomisárom pre migráciu Dimitrisom Avramopulosom a ministrom vnútra SR Robertom Kaliňákom, ktorý vystupoval v mene krajiny predsedajúcej Rade EÚ

Kaliňák po svojom vystúpení na pôde Európskeho parlamentu uviedol, že v posledných mesiacoch cítiť určitú zmenu priorít v migračnej politike EÚ, čo sa prejavuje najmä v novom návrhu Európskej komisie na reformu azylového systému EÚ.

Dodal, že otázka pevných kvót na relokácie je už zrejme minulosťou a nový návrh “flexibilnej solidarity”, ktorý presadzuje slovenské predsedníctvo, je do určitej miery na pracovnom stole. “Treba ho prehĺbiť a dopracovať, aby boli doň zakomponované všetky výzvy, s ktorými môžeme byť konfrontovaní,” uviedol minister.

Pred poslancami EP zdôraznil, že situácia v Schengene bola tento rok dramaticky odlišná od vlaňajšej, keď boli vonkajšie hranice Únie vystavené nečakanému náporu migrantov. Podľa jeho slov v tom hlavnú úlohu zohrala pevná ochrana hraníc, najmä na balkánskej trase. Po tomto kroku sa EÚ musí zodpovednejšie pohnúť dopredu aj v otázke stredomorskej migračnej cesty a uzavrieť dohody s africkými krajinami pôvodu migrantov, aby sa aj na tejto trase obmedzili migračné toky, tvrdí Kaliňák.

Celkovej situácii podľa neho pomohlo aj minulotýždňové spustenie Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, čo bolo tiež jednou z priorít predsedníctva SR v Rade EÚ. “Do konca roka budeme môcť reagovať na všetky výzvy tohto typu,” ocenil prínos tejto agentúry.

Šéf slovenského rezortu vnútra pripomenul, že pred slovenským predsedníctvom ešte v tejto oblasti stojí niekoľko výziev. Dôležité budú najmä rokovania o reforme azylového systému a dotvorenie návrhu na tzv. “inteligentné hranice”, čo má širokú podporu členských štátov.

Slovensko chce ešte do konca roka vyzvať ostatné členské štáty, aby sa čo najrýchlejšie vrátili k debate o “normálnom fungovaní” Schengenu. Dočasné kontroly na vnútorných hraniciach vníma najmä ako politickú, a nie odbornú záležitosť. “Politický kontext by mal ísť bokom. To platí aj pre vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu, v čom obe krajiny Slovensko silne podporuje,” uviedol minister.

Z poslaneckých lavíc dnes dostal aj otázku, kedy Rada prelomí svoje postoje a prijme Rumunov a Bulharov do zóny bez vnútorných kontrol na hraniciach. Kaliňák pripomenul, že SR počas svojho predsedníctva už vykonala viacero opatrení v tomto smere. Vedieme diskusie s krajinami, ktoré majú “mierny odpor” voči členstvu Bulharska a Rumunska v Schengene, ale v týchto krajinách sa situácia mení a v najbližšom čase možno nastane nejaký postup.

“Slovensko na túto otázku veľmi tlačí. Už aj preto, že Grécko je ostrovom mimo Schengenu, aj preto niektoré veci nefungujú,” zdôraznil Kaliňák. Pripojením oboch balkánskych krajín by podľa neho vznikol kompaktný schengenský celok. Gréci by cez hranicu s Bulharskom a cez Rumunsko mali spojenie so zvyškom zóny, čo by posilnilo Schengen ako taký a prispelo k lepšej ochrane celej vonkajšej hranice EÚ.