Bratislava 14. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Parlamentné voľby sa pomaly blížia a strana Sloboda a Solidarita už dlhší čas avizuje, že by rada zostavovala vládu. Prieskumy verejnej mienky jej dávajú slušnú šancu, lenže súčasne sú tu aj varovné signály: v strane sú rozpory. Na názor sme sa spýtali poslanca Národnej rady SR Roberta Kaliňáka (Smer-SD)
Na snímke Robert Kaliňák
Hlavné správy: videli sme hlasovanie, pri ktorom celý poslanecký klub SaS hlasoval v priamom rozpore so stanoviskom predsedu Sulíka, vidíme tam aj udávanie členov zvnútra strany… nie sú to príznaky možného rozpadu strany SaS?
Kaliňák: „SaS bola vždy veľmi nesúrodá strana a tie vnútorné spory tam sú stále, práve preto, že sú tam určité egá, ktoré nevedia žiť vedľa seba.
Znamenáto nebezpečenstvo nielen z hľadiska politickej neodbornosti – nechcem sa vracať k tomu, kto je u nich odborníkom na zdravotníctvo a kto odborníkom na školstvo – ale je tam aj iné nebezpečenstvo. Totiž už len takýto spor, o ktorom sa hovorí v kuloároch parlamentu, naznačuje, ako by to vyzeralo vo vláde, koľko by taká vláda prežila.
A teraz nehovorím o tom, či Smer má byť vo vláde alebo nie, o tom rozhodnú voliči, ale rozhodujúce bude, či Slovensko bude mať stabilnú vládu.
Pri nestabilnej vláde niektoré štáty využijú slabosť danej krajiny, pretože vláda vlastne ani nevie, čo má v Bruseli povedať, a prevalcujú ju neprijateľnými rozhodnutiami. A to je vec, ktorá sa môže stať vždy, pretože na tom sa môže rozhádať aj konsolidovaná vláda.
My sme mali vždy šťastie, že tie vlády, ktorých sme boli súčasťou, boli relatívne stabilné a jednotné v niektorých dôležitých témach, a preto sa podarilo základné zahraničnopolitické záujmy ochrániť.
Hlavné správy: Nemohol by v takej situácii zohrať pozitívnu úlohu prezident?
Kaliňák: No áno, ale čo sa tu dá robiť s prezidentom, ktorého nikam nezavolajú, ktorý nič nevybaví.
Takže my ako keby sme mali o jednu funkciu menej, ako keby bola neobsadená, pretože tento prezident nemá šancu v žiadnych významných štátoch lobovať.
Hlavné správy: Poslanec Galko upozorňuje na to, že prezident Kiska sa nezachoval v zmysle ústavy, keď neprijal demisiu ministra Lajčáka. Ústava vraj nespomína možnosť, že by prezident mohol neprijať demisiu. Aký je váš názor?
Kaliňák: Je tam formulácia „ak prijme“, čiže je tam naznačený predpoklad, že môže mať aj inú možnosť. Ale v tomto prípade by som si dovolil výklad nechať na iných odborníkov.
Ivan Lehotský