Káhira: Moslimovia chápali gestá pápeža

Vatikán 4.mája 2017 (HSP/kath.net/KAP/Foto:Tasr/AP-Gregorio Borgia)

„Mnohí moslimovia stáli po atentátoch pri nás a hovoria: vy ste naši bratia. To je výsledok cesty pápeža do Egypta“

Pri návšteve pápeža Františka v Káhire egyptské médiá po prvý raz prejavili skutočný záujem o kresťanské náboženstvo. Tento názor vyjadril páter kombonián Paul Anis, ktorý vedie v Káhire Študijné centrum pre medzináboženský dialóg a pápežovu návštevu sledoval zblízka, v rozhovore pre Rádio Vatikán.

Priamy televízny prenos pápežskej omše na štadióne letectva v sobotu mal pre médiá silné účinky – „taký efekt – wow!“, ako povedal páter Anis. Aj keď boli modlitby v latinčine, Egypťania načúvali a vďaka prekladu chápali zmysel a necítili sa vylúčení.

„Ľudské a bratské vystupovanie pápeža tvorilo obraz, ktorý bol iný, ako čo normálne vidíme. František nezvyčajnými gestami prelomil zvyčajnú schému medzináboženského stretnutia. Veľký imam neočakával, že pápež ho bratsky objíme a nazve ‘bratom’. Pre moslimov je normálne nemysliteľné nazývať inoverca bratom,“ povedal egyptský rehoľník.

Veľký záujem badal páter Anis nielen o gestá, ale aj o slová pápeža:

„Čo pápež povedal, bolo veľmi silné. Moslimovia ako aj kresťania vnímali, že tu bola úprimnosť, ale aj naliehavosť posolstva, ktoré sa netýka iba Egypta. Egypt má medzinárodnú zodpovednosť najmä za Blízky Východ. To mocne rezonovalo. Myslím si, že niektorí si robia starosti pre túto výzvu. Pápež vzbudzuje v Egypťanoch povedomie pre ich realitu a apeluje, aby sa nehľadelo iba na malé konflikty.“

Pápež vytvoril „most“ ľudskej dôstojnosti

Pozitívny vplyv pápežovej návštevy možno podľa pátra očakávať aj vo vzťahoch s prezidentom Abd-el-Fattahom al-Sisim a Univerzitou Al-Azhar. Naostatok tu došlo k napätiu o. i. kvôli tomu, že prezident sa zreteľne vyjadril o problematických náboženských kázňach. Na politickej úrovni bolo počuť „zhodu“ v slovách al-Sisiho a veľkého imama Ahmeda al-Tayyeba, keď sa vyjadrovali pred pápežom. Po prvý raz hovoril veľký imam o dôstojnosti ľudskej osoby a o spravodlivosti v súvislosti s ľudskou dôstojnosťou, na ktorú sa predtým odvolával aj pápež. Tento pojem sa tak stal „mostom“. „Na tomto základe možno spolu kráčať ďalej, namiesto toho, aby sa odporovalo jeden druhému.“

„Je nádej, že cirkevní predstavitelia v Egypte spoločne spoznajú zodpovednosť náboženstiev pri odhaľovaní extrémistických tendencií a ukazovaní pravej Božej tváre,“ povedal páter. Rozhodujúce je, čo pápež pri stretnutí s politikmi povedal. To, že konštatoval, že Boh nepotrebuje byť ochraňovaný ľuďmi, ale oveľa skôr je to on, kto ľudí chráni – to mnohých moslimov „veľmi dojalo“. Doteraz sa vzťah štátu a náboženstva sústreďoval na otázku „ochrany islamského náboženstva“ – teraz sa mnohí Egypťania pýtajú na ochranu kresťanov. Nadhodili sa mnohé otázky.

Jezuita Samir: Moslimovia vidia kresťanov ako „bratov“

Tento názor zdieľa aj jezuita a islamista páter Samir Khalil Samir:

„Moslimovia sa cítia zjednotení s kresťanmi v tejto skúške atentátov,“ povedal egyptský jezuita pre „Rádio Vatikán“. „Mnohí moslimovia stáli pri nás a dnes hovoria: vy ste naši bratia. To je výsledok tejto cesty do Egypta.“

„Pre dialóg kresťanov a moslimov na inštitucionálnej úrovni bola rozhodujúca medzináboženská konferencia. Išlo o to, ukázať, že pápež vyjadril dôveru v Al-Azhar a veľkého imama al-Tayyeba,“ povedal páter Samir.

Farár: Pápežove texty vyžadujú intenzívne štúdium

Joachim Schroedel, farár nemeckej Farnosti sv. Marka v Káhire, je presvedčený, že cesta pápeža do Egypta bude ešte dlho rezonovať. Pre „Rádio Vatikán“ povedal: „Texty, ktoré nám Svätý Otec zanechal, sa musia intenzívne študovať. Príhovormi k prezidentovi a veľkému imamovi aj k patriarchovi Tavadrosovi II. nám venoval veľké dary. Boli to míľniky, ktoré treba dôkladne analyzovať a oceniť!“

František prirodzene urobil aj výrazné gestá, ako objatie veľkého imama. Toto bratstvo, o ktorom hovoril už Benedikt XVI. v „Ecclesia in  Medio Oriente“ v r. 2012, však nie je ničím novým. Ale to, čo veľkému šejkovi aj prezidentovi napísal do kroniky, je hodné čítania a veľmi dôležité.“

František predovšetkým vysvetlil, ako si predstavuje dialóg – a že k tomu patrí aj „úprimnosť úmyslov“: A keď potom prirodzene hovorí: „My sme spoločníci na ceste, musíme byť úprimní a viesť dialóg bez zadných myšlienok,“ tak cieli presne na to, čo sa dnes práve na Al-Azhar – ktorá nezastáva zrovna najprogresívnejšiu teológiu – musí vnímať.“

Pápež presvedčil v Egypte najmä skromným vystupovaním. „Pokora, s ktorou sa nechal voziť golfovým vozíkom – to sú mocné znamenia pre Egypťanov. Práve v tomto pápežovi vidia ľudu blízkeho a ľudu nakloneného človeka – celkom inak, ako sa správajú ich prezidenti a niekedy aj cirkevní hodnostári.“

Egyptské médiá intenzívne o návšteve informovali, najmä televízia, ako hovorí farár Schroedel: „Veľmi veľmi mnohí pozerali prenos, ktorý bol naozaj rozsiahly. Prenášalo sa prakticky všetko, čo pápež robil – po anglicky a po arabsky.“

Na ľudí urobila dojem prívetivosť pápeža – ako napr. že stále znova hovoril „al-salamu alaikum“, čo je vlastne pozdrav moslimov, povedal ďalej farár. „Preto sme sa museli trocha usmiať, keď u nás kňazov a rehoľníkov tiež povedal ‘al-salamu alaikum’ a všetci poslušne odpovedali. Ale toto normálne nie je pozdrav medzi kresťanmi. Nuž dobre, my sme sa tešili, že ukázal: Som pri vás.“

Farár rozhodne protirečil kritike, že pápež sa nechal zapriahnuť do voza prezidenta al-Sisiho. Skôr opak je pravdou. „Napríklad hneď na začiatku spomenul tri heslá revolúcie z 25. januára 2011 – chlieb, sloboda a sociálna spravodlivosť. To bolo iste to, čo al-Sisi práve počuť nechcel. Neskôr pápež pripomenul aj neodňateľné ľudské práva, rovnosť všetkých občanov, slobodu náboženstva a názoru, ako aj úlohu ženy.