Minulý týždeň sa na pôde OSN hlasovalo o rezolúcii, ktorá potvrdzuje územnú zvrchovanosť Ukrajiny a požaduje okamžité stiahnutie Ruských vojsk z jej územia. Slovensko hlasovalo ZA a v súvislosti s tým sa objavili hlasy, ktoré náš podpis rezolúcie kritizujú, pretože je v údajnom rozpore so smerovaním zahraničnej politiky a neodráža aktuálnu situáciu a postoje. Vy ste sa niekoľko dní po tomto hlasovaní zaň ospravedlnili. Čo vás k tomu viedlo a komu bolo ospravedlnenie určené?

Myslím, že postoj strany Smer je v tejto otázke absolútne konzistentný a úplne zrejmý. Od samotného začiatku vojnového konfliktu sme to klasifikovali ako porušenie medzinárodného práva. To ale neznamená, že nebudeme vnímať situáciu a realitu v čase, ako sa to vyvíja.

Výhrady k nášmu hlasovaniu mal Andrej Danko, povedal to, čo povedal a my sme mu v princípe dali za pravdu. Ja osobne som tú rezolúciu hodnotil ako nejaké deklaratórne stanovisko z úrovne OSN, ktoré nám po x-tý krát zopakovalo to, čo nám je všetkým veľmi dobre známe. Čo ale neznamená, že to niečo zmení na realite.

Ja tvrdím, nerobme zbytočné deklarácie, ktoré nikomu nepomôžu a už vôbec nie Ukrajincom v konflikte s Ruskom, namiesto toho skúsme spraviť niečo preto, aby sa ten konflikt skončil. Mierové rokovania a akékoľvek iniciatívy, ktoré k tomu smerujú. Andrejovi Dankovi sme dali za pravdu, pretože opakovanie skutočností, ktoré majú širší kontext zbytočne bránia diskusii o mierovom rokovaní a to je pre nás v súčasnosti priorita.

V tomto kontexte sme adresovali aj spomínané ospravedlnenie. Konštatovali sme, že došlo k nedorozumeniu pri koordinovaní hlasovania na úrovni OSN a úrovni Slovenskej republiky. Následne sme si to celé vysvetlili. Ako vidíte, aj na takejto úrovni niekedy dôjde k nedorozumeniu.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Nezastupujete rezort zahraničných vecí, ale aj tak sa spýtam na piatkovú návštevu Zelenského vo Washingtone a následný briefing v Oválnej pracovni, ktorý sa skončil tak, ako asi nikto neočakával. Ako to vnímate vy, takisto aj následné stretnutie v nedeľu v Londýne, kde sa prijali nejaké vyhlásenia.

Žijeme v neuveriteľne turbulentnej dobe a každý deň sa udeje niečo, čo zásadným spôsobom ovplyvňuje vývoj. V piatok doobeda sme sedeli s predsedom vlády. Sú nejaké návrhy na summit, ktorý má byť tento týždeň v Bruseli. Veľmi vážny summit, priam kľúčový, až rozdielový v tom, akou cestou sa do budúcna vyberie EÚ. Nebudem predbiehať, pretože tie formulácie sú tam na úrovni nejakého návrhu. Ale po tom stretnutí v Oválnej pracovni sa tie formulácie budú nejakým spôsobom modifikovať. A vidíme, že sa modifikovali aj stanoviská na nedeľnom stretnutí v Londýne.

Sú tu veci, ktoré boli v piatok ešte absolútne vylúčené, napríklad akékoľvek pozastavenie bojov na Ukrajine, ale podľa informácií zo včera si už Francúzsko a Veľká Británia niečo také predstaviť vedia. A to je dobrý signál, pretože dovtedy z Bruselu chodili len signály, ktoré sa nejavili príliš pozitívne k ukončeniu konfliktu. Myslím, že už prešiel dostatočne dlhý čas na to, aby všetci pochopili, že toto cesta nie je, poďme z nej preč a hľadajme niečo, o čo sa v princípe snaží Donald Trump.

A k tomu čo sa stalo v Oválnej pracovni… Myslím, že Volodymyr Zelenský sa stretol s realitou. Doteraz chodil po svete a nikto sa mu neodvážil povedať to, čo si všetci myslíme a my na Slovensku to v princípe aj hovoríme. Aj preto máme so Zelenským také politické vzťahy. Jeho rozhodnutie o zastavení plynu Slovensku a celej EÚ bol vlastne istý spôsob emocionálneho správania sa. A predviedol to aj v Oválnej pracovni… Jednoducho stačilo, aby konflikt na Ukrajine šikanoval celú EÚ, dokonca aj Spojené štaty, ktoré ho zásadným spôsobom ostatné tri roky financovali.

Vo Washingtone sa zmenila politická garnitúra a prichádza nový politický vietor, nový názor. A nový politický prístup, nezasahovania do vnútorných záležitostí štátov a aj európskych záležitostí. Samozrejme, správanie sa Donalda Trumpa má svoje pozitíva, aj negatíva. Pozitíva môžeme vidieť v zastavení akýchkoľvek dotačných schém, ktoré ovplyvňovali politické dianie aj u nás, na Slovensku. Či hovoríme o Denníku N, Sme, Aktualitách, Transparency International alebo Saplinqu, všetky tieto mimovládne organizácie deformovali politické prostredie na Slovensku nezdravým spôsobom a to sa skončilo.

USA sa začali starať o seba a ich jediné kritérium je ich ekonomická prosperita. Rozhodnutia, ktoré USA budú robiť, budú v prospech USA, nebudú európske, nebudú svetové. S tým sú spojené aj ekonomické konzekvencie pre EÚ. V rôznych komentároch aj médiách sa už dnes konštatuje, že EÚ nemá silného politického lídra, ktorý by dokázal správne pomenovať záujmy únie a komunikovať na svetovej úrovni. Povedal by som, že je to tak trochu výsledok tej progresívnej politiky za ostatných možno 10 rokov v EÚ. Nebol tu žiaden líder, ktorý by mal odvahu a schopnosť pomenovať veci priamo a byť vyrovnaným partnerom ako pre Putina, tak aj pre Trumpa, pre Čínu a ostatné veľmoci. Bol tu nastavený politický prístup, že s tým, s koho názorom nesúhlasím, s tým nekomunikujem. A to je opak toho, aký je zmysel politiky, ktorá má vytvárať nejaké vzťahy a budovať ekonomickú prosperitu.

EÚ sa uzatvorila sama do seba a myslela si, že svet bez nej nebude existovať. A to bol omyl, pretože Amerika sa vybrala vlastnou cestou a dnes komunikuje skôr bilaterálne. Európske spoločenstvo to bude musieť nejak napraviť, ak stojí o pozitívnu budúcnosť.

Poďme teraz na domáce témy. Pred pár dňami ste podali trestné oznámenie na predchádzajúce vedenie Úradu vlády pre podozrenie zo spáchania trestných činov porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a marenia úlohy verejným činiteľom. O čo ide?

Tí, ktorí sledujú moju prácu na Úrade vlády vedia, že odkedy som nastúpil, snažím sa trochu rozvíriť prach, ktorý tam bol usadený roky a rozhýbať to, čo sa dlho neriešilo.

Práve dnes budem podpisovať obnovu Karáčoniho paláca. To je budova, kde pôvodne sedávalo takmer 200 úradníkov Úradu vlády. Vysťahovaná bola v roku 2020 predchádzajúcim vedením z dôvodu, že sa ide rekonštruovať. Myšlienka to bola v poriadku. Problém je v tom, že predchádzajúce vedenie vysťahovalo celú budovu Karáčoniho paláca a zobralo si komerčné priestory na 5 rokov, kam presťahovalo tých ľudí. Následne sa Úrad vlády začal zbavovať svojich budov ich odovzdávaním ostatným štátnym úradom, čím znižoval svoje priestorové kapacity a dodatkami následne zvyšoval prenajaté priestory v komerčných priestoroch. Na takú úroveň, že za 5 rokov sa tam použije 13,7 milióna eur, môžem konštatovať, že ide o najdrahšie priestory v Bratislave. V tomto kontexte teda predchádzajúce vedenie ochudobňovalo Úrad vlády o priestory a navyšovalo tak dopyt po komerčných priestoroch a míňali ďalšie a ďalšie verejné prostriedky.

Takisto ide aj o spomínané, plánované rekonštrukcie tých priestorov. Disponujem zápisnicami, podľa ktorých sa prvé stretnutie k rekonštrukcii Karáčoniho paláca udialo až po dvoch rokoch, teda v 2022. To nie je veľmi efektívne. Keď som prišiel na jeseň 2023 na Úrad vlády, sadli sme si k tomu a spýtal som sa, že čo k tomu vlastne majú. Nemali vôbec nič pripravené a až my sme museli spustiť celú projektovú dokumentáciu, plus verejné obstarávanie, zabralo to viac, ako rok času. Takže až teraz máme na stole veci na podpis a následne bude mať realizačná firma rok a pár mesiacov na to, aby to doručila. Následne, ako uplynie nájom v tých komerčných priestoroch, presunieme všetkých zamestnancov naspäť do našich budov a budeme ukončovať, respektíve minimalizovať komerčné prenájmy na nevyhnutné minimum, pretože je to absolútne nerentabilné vyhadzovanie peňazí, ktoré nebudeme ďalej akceptovať.

Trestné oznámenie ste podávali v rovnaký deň, ako hnutie Slovensko organizovalo tlačovú konferenciu, na ktorej okrem iného poukázali na vysoké odmeny, ktoré boli vyplatené vám a ďalším štátnym úradníkom. V následnej reakcii tvrdili, že z vašej strany ide len o štandardnú smerácku dymovú clonu, ktorou sa tieto informácie snažíte prekryť. Čo sa týka spomínaných prenájmov, všetkému podľa nich predchádzala analýza trhu, stanovisko zaujal aj Útvar hodnoty za peniaze a následne bolo všetko schválené na riadnom rokovaní vlády.

Odpoviem postupne, načali ste viacero tém.

Čo sa týka odmien, na konci minulého roka som zverejnil video s odpočtom mojej práce. Diváci si ho môžu pozrieť a zhodnotiť, či som nárok na nejakú odmenu mal alebo nie. Nešťastné obdobie, keď bol predseda vlády pol roka mimo úrad a ja som nemal voľný víkend. Okrem oficialít, ktoré sú spojené s Úradom vlády, bežnej agendy, investícií a kampaní samozrejme aj zabezpečenie chodu vlády ako takej, ani chod koalície sa z toho nedá vylúčiť…

O nejakej dymovej clone sa hovoriť rozhodne nedá, pretože taký dokument pre trestné konanie sa pripravuje možno aj dva mesiace. My sme dávali dokopy všetky tie analýzy, ktoré hnutie Slovensko spomína a ktoré nemajú žiadnu relevanciu pre rozhodnutie, ktoré prijali.

A to, že všetko nakoniec odobrila vláda na riadnom rokovaní, to nikoho nezbavuje trestnej zodpovednosti. Použijem príklad, aktuálne zasadá v NR SR výbor pre obranu a bezpečnosť, kde bude prejednávané odovzdávanie zbraní na Ukrajinu pánom Naďom. Aj to prešlo vládou Slovenskej republiky. Ale to neznamená, že ho to zbavuje trestnej zodpovednosti. Ak vláda uloží rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom alebo Ústavou, v takom prípade ho štatutár nemá urobiť. A ak si pán Jakab myslí, že ak si dá niečo schváliť na vláde a potom je to hneď legálne, OČTK by mu to mali vysvetliť.

Nedávno ste predstavili návrh Kódexu správania sa osôb vo vysokých štátnych funkciách, ktorý by premiérovi dával nové právomoci, takisto definuje viaceré pojmy, ako napríklad zmysel pre sociálnu spravodlivosť a podobne. Po novom by teda okrem odvolania ministra by mohol napríklad odvolať aj štátnych tajomníkov a iných vysokých štátnych úradníkov. Potrebujeme takýto kódex, v čom by bol jeho prínos?

Po príchode na Úrad vlády sme našli prípravu etického kódexu ako tému, ktorá k nám prichádza z európskeho prostredia. Pozrel som si, čo navrhovali naši predchodcovia, v tomto prípade poviem progresívci. Pán Ódor to už mal na stole a išli to navrhnúť na vládu. A teraz pozor. Etický kódex spočíval v tom, že vláda Slovenskej republiky vymenuje etickú komisiu, ktorá bude pozostávať, samozrejme, z expertov z mimovládneho sektora. Komisiu, ktorá ešte predtým, ako predseda vlády ide za prezidentom s nejakým zoznamom členov vlády, bude robiť posudky jednotlivým členom vlády. A na základe tohto posudku sa niekto bude alebo nebude môcť stať členom vlády.

Čiže, vyhráte voľby, máte väčšinu v Národnej rade a potom príde táto komisia zložená z tretieho sektora a bude vám hovoriť, kto môže a kto nemôže byť členom vlády. Absolútny non sense plus ultra. A popieranie demokratických princípov. Ten návrh sme samozrejme zhodili zo stola. Nehovoriac o tom, že z rozpočtu malo ísť na odmeny pre členov komisie 100 tisíc eur ročne, aby mali akože svoju vážnosť. Je to absolútne potvrdenie toho, že tretí sektor bol nad exekutívnou mocou v štáte. Ak má predseda vlády dôveru Národnej rady, ktorá bola vyskladaná z výsledkov parlamentných volieb, tak je zodpovedný aj za zloženie vlády voči občanom, ale aj za všetky nominácie, ktoré cez vládu prechádzajú.

Nie je úplne presné, čo ste o návrhu uviedli, že premiér bude môcť odvolávať úradníkov, ktorí zlyhajú napríklad v etických otázkach. Povedzme, že má byť finálnym arbitrom, ktorý povie, či úradník má alebo nemá ostať vo svojej funkcii. Na Slovensku je ustálený zvyk, že za všetko môže predseda vlády, aj za to, čo nevidel, o čom nepočul… Ak teda za všetko môže Ficova vláda, dajme premiérovi aj možnosť finálneho vyjadrenia, či niekto má alebo nemá zotrvať vo svojej pozícii.

Návrh nijakým spôsobom neprekračuje premiérove právomoci, ktoré má aj doteraz. Skôr ide o to, že sme odstavili mimovládne organizácie, ktoré si tento kódex chystali pre seba, aby mohli kádrovať, že kto môže alebo nemôže byť členom vlády, to my principiálne odmietame. Veľmi dobrým príkladom, to bola taká predzvesť, bolo to, keď sa pán Huliak mal stať ministrom životného prostredia. Možno si spomeniete na tú tlačovú konferenciu, kde sa postavili všetky mimovládky a povedali, že oni s tým nesúhlasia. Tretí sektor nevyhral voľby, neskladá vládu a nezodpovedá za chod štátu. Inšpirovali sme sa vo Veľkej Británii, ktorá má niečo podobné desiatky rokov a nie je s tým žiaden problém.

Čo je podstatné, do kódexu sme zasadili zásadné formulácie, ktoré sú už známe zo zákonov o konflikte záujmov, že člen vlády nesmie byť napojený, ani byť v konflikte zájmov s mimovládnym sektorom alebo inými subjektami, ktoré by sa dostávali do nejakého konfliktu s programovým vyhlásením vlády. To je kľúčová vec, na ktorej som osobne trval, momentálne je to v štádiu pripomienkového konania. Uvidíme, čo nám povedia rezorty, čo nám povie verejnosť. Ak tam budú dobré nápady a myšlienky, tak to zahrnieme a pôjdeme s tým na vládu.

Aké ďalšie kroky pripravuje vláda v súvislosti s mimovládnymi organizáciami, kto a prečo sa bude označovať ako lobista, ako pokračuje vyšetrovanie manažmentu pandémie, ale aj o rekonštrukcii Rusovského kaštieľa budete počuť viac vo videorozhovore.