Jeho prejav vychádzal z výsledkov širokej diskusie na tému “budúcnosť Európy”, ktorá prebiehala naprieč kontinentom s občanmi, Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou.

Vo svojom prejave venovanom otázkam migrácie, bezpečnosti, obchodnej politike EÚ, eurozóne, sociálnemu pilieru či zahraničnej politike EÚ nezabudol Juncker spomenúť ani otázku dvojakej kvality potravín, keď zdôraznil, že “nemôže existovať druhá kategória spotrebiteľov”.

S odkazom na krajiny strednej a východnej Európy, ktoré na tento problém upozornili, dodal, že Slováci, Maďari alebo Česi si zaslúžia pod rovnakou značkou dostať tovar rovnakej kvality ako ich spoluobčania v západných krajinách EÚ.

Juncker: EÚ opäť chytila dobrý vietor do plachiet a mala by to využiť

Riadená migrácia pre Európu, ktorá starne, rozšírenie dohôd o voľnom obchode, posilnenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti vrátane ochrany pred kybernetickými hrozbami, rozšírenie Schengenu a budúce rozširovanie EÚ, dôraz na silnejší sociálny pilier a výzva na rešpektovanie základných hodnôt, na ktorých stojí európsky projekt – to boli ústredné body správy o stave Únie, ktorú dnes v Európskom parlamente predniesol predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker.

Predseda EK na úvod svojho prejavu zdôraznil, že Európa vďaka zlepšeniu celkovej ekonomickej situácii a väčšej jednote národných lídrov opäť “chytila dobrý vietor do plachiet”.
“Musíme urobiť všetko preto, aby sme ťažili z tejto dynamiky”, odkázal Juncker v pléne europarlamentu.

Podľa jeho slov vhodnou príležitosťou sú na to aj ďalšie dohody o voľnom obchode – napríklad s Austráliou a Novým Zélandom -, ktoré by chcel pri čo najtransparentnejších rokovaniach uzavrieť ešte do konca roka 2019, čiže do konca mandátu tejto eurokomisie. S odkazom na už prebiehajúce obchodné rokovania pripomenul, že je “veľmi dobrá šanca” uzavrieť dohody s Mexikom a so skupinou juhoamerických krajín (MERCOSUR) ešte do konca tohto roka.

V rámci okruhu ekonomických tém šéf eurokomisie vyzval na posilnenie jednotného trhu EÚ. “Potrebujeme európsky monetárny fond,” povedal pred europoslancami a vyzval na vytvorenie pozície “európskeho ministra hospodárstva a financií”. Táto funkcia, vytvorená rámci Európskej komisie a pod kontrolou Európskeho parlamentu, by mohla korešpondovať s funkciou predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. Podobný scenár presadzuje aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Juncker na pôde EP zdôraznil legálnu migráciu a žiada rozšírenie Schengenu

Európa starne a musí sa venovať legálnej migrácii. Takýto odkaz predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera zaznel v jeho správe o stave Únie, ktorú dnes predniesol pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu.

Vytvorenie možností a nástrojov pre legálnu migráciu do členských krajín EÚ je podľa Junckera “absolútnou nevyhnutnosťou”, ak chceme poraziť nelegálne toky migrácie. “Nepravidelná migrácia sa zastaví len vtedy, keď migranti dostanú iné možnosti než podnikať nebezpečnú cestu,” uviedol.

V tejto súvislosti dodal, že “Európa je kontinent, ktorý starne”, čo znamená, že členské krajiny musia prijímať viac migrantov. Členské krajiny musia zároveň podľa neho rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, čo bola narážka na neochotu Maďarska prijímať utečencov aj napriek prehratej žalobe voči kvótam pre utečencov.

Juncker zároveň upozornil na neľudské podmienky v prijímacích strediskách pre utečencov, kde EÚ chce podľa jeho slov užšie spolupracovať s OSN na zlepšovaní tejto situácie.

S odkazom na migráciu Juncker pochválil Taliansko za “veľkodušnosť”, akou riadi migračnú krízu. “Taliansko zachránilo česť Európy,” skonštatoval. Dodal, že Európa prijíma oveľa viac migrantov než Amerika či Austrália, zároveň však poukázal, že v Únii nie všetky krajiny prejavujú rovnakú mieru solidarity pri riešení tejto krízy.

Súčasne vyzval na urýchlenie procesov návratovej politiky a na vrátenie migrantov, ktorí nemajú nárok na poskytnutie azylu, do ich domovských krajín.

Do tohto kontextu zapadá aj jeho výzva na rozšírenie Schengenu, čo pomôže lepšie chrániť vonkajšie hranice Únie.

“EÚ musí čo najrýchlejšie prijať Bulharsko a Rumunsko do schengenského priestoru. Rovnako aj Chorvátsko, keď splní potrebné kritériá,” povedal šéf eurokomisie Juncker.

Juncker: Prvý pobrexitový summit EÚ27 v r. 2019 bude možno v rumunskom Sibiu

Lídri 27 krajín EÚ by sa mali 30 marca 2019, v prvý deň po ukončení členstva Spojeného kráľovstva v Európskej únii, stretnúť na mimoriadnom summite. Ten by sa na návrh predsedu Európskej komisie (EK) Jeana-Clauda Junckera mal konať v rumunskom meste Sibiu, keďže Rumunsko bude v prvom polroku 2019 krajinou predsedajúcou Rade EÚ.

Juncker sa o tejto možnosti zmienil počas dnešného prejavu o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Podľa jeho slov lídri 27 členských krajín by na svojom vôbec prvom summite po brexite mali diskutovali o budúcnosti európskeho projektu.

Britská Poslanecká snemovňa v noci na utorok odhlasovala plán premiérky Theresy Mayovej na zrušenie zákonov EÚ a ich začlenenie do vnútroštátneho britského práva. Jej návrh zákona ruší zmluvu z roku 1972, ktorou Británia vstúpila do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), predchodcu EÚ.

V praxi to bude znamenať prijatie viac ako 12.000 pravidiel a predpisov EÚ do práva Spojeného kráľovstva ešte pred zrušením členstva v EÚ, k čomu by malo dôjsť 29. marca 2019.

Rumunská tlačová agentúra Agerpres pripomenula, že ak bude časový termín pre brexit dodržaný, vrcholné stretnutie lídrov v Sibiu bude prvým európskym summitom v podobe EÚ27.

Dvanásť rokov po vstupe do Európskej únie Rumunsko od 1. januára 2019 na šesť mesiacov preberie rotujúce predsedníctvo Rady EÚ. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí podľa Agerpresu už oznámilo, že hlavnými témami rumunského predsedníctva budú brexit, voľby do Európskeho parlamentu (pravdepodobne v máji 2019) a príprava viacročného finančného rámca EÚ po roku 2020.

Juncker vyzval Turecko, aby prepustilo novinárov a neurážalo lídrov EÚ 

Osloboďte novinárov a prestaňte urážať európskych lídrov – týmito slovami sa dnes predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v rámci svojho prejavu o stave Únie obrátil na predstaviteľov tureckej vlády.

Šéf exekutívy EÚ najskôr zdôraznil, že súčasný vládny režim v Ankare spôsobil zlyhanie prístupových rokovaní medzi Tureckom a EÚ. Tie prebiehajú už od roku 2005, momentálne sa však ocitli na bode mrazu.

“Turecko sa odklonilo od Európskej únie,” skonštatoval Juncker pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Pripomenul, že Európska únia vždy podávala pomocnú ruku tureckému ľudu, ale zdá sa, že súčasná vláda v Ankare sa snaží rokovania o členstve “potopiť”.

Juncker zároveň upozornil na skutočnosť, že turecké úrady väznia stovky novinárov a medzi nimi sú aj viacerí z európskych krajín.

“Nechajte našich novinárov! Novinári patria do redakcií,” zdôraznil a vyzval Ankaru, aby prepustila na slobodu nielen “našich”, ale všetkých väznených zástupcov médií.

V rovnakom duchu vyzval najvyšších tureckých predstaviteľov, aby prestali urážať predsedov vlád a hlavy štátov členských krajín EÚ a označovať ich termínmi ako “fašisti” a “nacisti”.
Predseda EK v tejto súvislosti zdôraznil, že rozširovanie EÚ je otvorený proces, a pripomenul, že po vystúpení Británie Únia nezostane 27-členným zoskupením.

“Ak chceme stabilitu v našom susedstve, musíme mať hodnoverný proces rozširovania pre krajiny západného Balkánu,” skonštatoval Juncker. Zároveň však spresnil, že pri vstupe nových členov sa počas rokovaní bude klásť dôraz na kritériá týkajúce sa ľudských práv a právneho štátu a na základné hodnoty, na ktorých je postavená EÚ.

Juncker chce do roku 2025 jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu 

Európania musia do roku 2025 vybudovať jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu, ktorá musí zostať založená na troch hlavných zásadách: sloboda, rovnosť šancí a právny štát. Uviedol to predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker vo svojej dnešnej správe o stave Únie.

Juncker poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu pripomenul, že v jeho očiach je Európa “viac ako len jednotný trh, viac ako peniaze, viac ako euro”. EÚ bola podľa jeho slov vždy o hodnotách – a takou by mala zostať aj v budúcnosti.

V rámci svojho prejavu určil päť priorít, ktorým by sa Únia mala v najbližšom čase venovať. V prvom rade treba posilniť európsku obchodnú agendu, po druhé treba vybudovať silnejší a konkurencieschopnejší priemysel, po tretie EÚ musí zostať lídrom v rámci boja proti zmene klímy. Štvrtou prioritou je lepšie chrániť Európanov v digitálnej ére a tou piatou je naučiť sa zvládať migráciu.

S odkazom na nadchádzajúcu digitálnu éru Juncker zdôraznil, že EÚ by mala vytvoriť Európsku agentúru pre kybernetickú bezpečnosť: na ochranu pred digitálnymi hrozbami, voči ktorým nie je Únia dobre pripravená. Upozornil, že ide o nevyhnutný krok, lebo len v roku 2016 bolo v priestore EÚ každý deň zaznamenaných okolo 4000 počítačových útokov.

V závere svojho prejavu Juncker skonštatoval, že Únia sa nemôže rozvíjať bez dodržiavania troch hlavných princípov, ktorými sú sloboda, rovnosť šancí a právny štát.

EÚ označil za “úniu slobody”, ktorá sa vymanila spod útlaku a diktatúry, ktoré najviac spoznali krajiny strednej a východnej Európy. Dodal, že aj dnes si Európania musia uvedomiť, že sloboda vyjadriť svoj názor ako občan či ako novinár nespadla z neba a stále ju treba chrániť.

EÚ tiež musí podľa neho zostať “úniou rovnosti”, čo znamená rovnosť medzi členmi, veľkými a malými, východnými a západnými, severnými a južnými. “Európa musí dýchať oboma pľúcami. Inak sa náš kontinent zadusí,” odkázal na potrebu jednoty medzi západom a východom.

Dodal, že v “únii rovnoprávnych” nemôžu existovať občania druhej triedy, čo platí napríklad v prípade neočkovaných detí v Rumunsku alebo Taliansku, zomierajúcich na choroby, ktoré by mali byť v Európe už dávno odstránené. Platí to aj v zamestnaní, kde nesmú existovať pracovníci druhej triedy a všetci pracovníci by mali získať rovnakú mzdu za rovnakú prácu na tom istom mieste, čo je zmyslom navrhnutej smernice o vysielaní pracovníkov.

Takisto tu platí, že nemôžu existovať ani spotrebitelia druhej triedy, a eurokomisia nechce tolerovať, že v niektorých častiach Európy sa ľuďom predávajú potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách, hoci balenie a označovanie sú rovnaké.

“Slováci si nezaslúžia menej rýb v rybích prstoch, Maďari menej mäsa v jedle a Česi menej kakaa v čokoláde,” spresnil Juncker. Podľa neho treba vybaviť vnútroštátne orgány silnejšími právomocami, aby zabránili akýmkoľvek nezákonným praktikám tohto druhu.

Tretí princíp – právny štát – sa podľa Junckera začal meniť zo sily zákona na zákon silných. “Zásada právneho štátu znamená, že právo a spravodlivosť sú potvrdené nezávislým súdnictvom,” uviedol a dodal, že prijímanie a rešpektovanie rozsudkov Súdneho dvora EÚ znamená byť súčasťou únie založenej na princípoch právneho štátu.

Upozornil, že ak členské štáty ponechali konečnú právomoc Súdnemu dvoru EÚ, jeho rozsudky musia byť rešpektované všetkými. Oslabiť alebo podkopať nezávislosť vnútroštátnych súdov znamená zbaviť občanov ich základného práva, skonštatoval Juncker, avšak bez toho, aby konkretizoval, ktoré členské krajiny sa dopúšťajú týchto krokov.