Juncker chce európske zbory solidarity. Nápad ako z dôb minulých, tvrdí Slaný

Česká republika 22. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Jean Francois Badias)

Počas minulého týždňa odznel v Európskom parlamente prejav vrcholného európskeho lídra predsedu Európskej komisie Jeana-Claude Junckera. Podľa Martina Slaného z Inštitútu Václava Klausa išlo o prejav, ktorý však bol vzdialený realite dneška.

Podľa Slaného v prejave neodznela žiadna reflexia aktuálnych problémov či príčin dnešných ťažkostí. „O Junckerových témach v prejave k ekonomike a hospodárskej politike to platí snáď najviac,“ vysvetlil.

Slaný si zároveň myslí, že pokiaľ by malo ísť o skutočný prejav o „stave únie“ potom by sa predseda komisie mal zmieniť aj o brexite, obzvlášť preto, že z Bruselu zaznievali katastrofické scenáre vystúpenia Veľkej Británie z EÚ.

Dodal tiež, že Juncker sa mal zmieniť aj o nevyriešenej gréckej kríze, ktorá pokračuje aj napriek tomu, že nezapĺňa stránky denníkov. Slanému v prejave chýbala aj zmienka o akcelerujúcich problémoch bankového sektora v Taliansku a ďalších krajinách juhu, ako aj zmienka o bezprecedentnej menovej politike ECB či o všeobecnej diskusii o reforme eurozóny a narastajúcej preregulovanosti európskej ekonomiky.

„Predseda Juncker zrejme nevidí, že EÚ od krízy ekonomicky stagnuje, priemerná miera nezamestnanosti v EÚ (aktuálne 8,7%) je stále ďaleko od predkrízovej úrovne (7,1%), v uvedenom Španielsku je teraz miera nezamestnanosti takmer dvojnásobná – 20,2 % (júl 2016) oproti 12,1% (september 2008), v Grécku (ktorému v ekonomickej časti prejavu nie je venovaná žiadna zmienka) je trojnásobná – 23,5% oproti 7,6. Miesto voľného trhu, zníženie reguláciou, dotácií a ďalších zásahov, ktoré ekonomiku dusí, chce Juncker všemožné chrániť – od poľnohospodárstva počínajúc po oceliarsky priemysel končiac. V súlade s mainstreamom hľadá riešenie všetkých problémov v “digitálnej ekonomike”.

Absencia reálnych opatrení

K prejavu Junckera vyjadrili svoj postoj aj členovia strany OĽaNO Veronika Remišová, Jozef Viskupič a europoslanec Branislav Škripek. Všetci traja sa zhodli, že predseda eurokomisie „síce pomenoval nevyriešené problémy Únie, ako napríklad vysoká nezamestnanosť, sociálna nerovnosť a vysoký verejný dlh, no nepredstavil reálne opatrenia, ako by Európska únia mala tieto problémy riešiť.”

Veronika Remišová sa pozastavila nad tým, že jediným sektorom priemyslu, ktorý predseda Komisie J.C. Juncker výslovne spomenul vo svojom prejave, je oceliarstvo. “Oceliarstvo je síce dôležité, najmä na Slovensku, ako aj v Luxembursku, rodnej krajine predsedu Komisie, avšak takisto potrebujeme rozvíjať aj iné priemyselné odvetvia.”

Európske zbory solidarity

Slaný tiež upozornil na skutočnosť, že vzhľadom k závažnosti dnešných problémov EÚ až neskutočne znie pasáž o tom, ako novinári, vydavatelia autori majú dostávať za svoju prácu spravodlivú odmenu. V podobnom duchu sa vyjadrila aj Remišová, ktorá uviedla, že „Európska únia by sa rozhodne nemala venovať veciam,  ktoré sú otázkou histórie a kultúry v jednotlivých štátoch a na fungovanie spoločného európskeho priestoru majú iba zanedbateľný vplyv. Takisto by sa nemala zaoberať podielom žien v dozorných radách akciových spoločností, platmi profesionálnych športovcov, potravinovými balíčkami, alebo riešiť rôzne podoby diskriminácie a otázky ľudských práv, ktoré sú dostatočne upravené v rámci iných dohovorov.”

Kým Slaný hovorí o priorite Komisie bojovať proti vykorisťovaniu pracovníkov z Východu v západných krajinách EÚ ako o slovách v odborárskom duchu, Viskupič označil slová o zladení postojov medzi východom a západom ako pozitívnu časť prejavu a predpokladu vzniku kompromisných rozhodnutí.

Slaný v závere Junckerovým tvrdeniam vytkol, že nápady na zriadenie európskych zborov solidarity, v ktorých majú mladí Európania šíriť po Európe solidárne správanie, ktoré je zároveň podľa predsedu komisie jedným z hlavných vinníkov súčasného stavu, znejú ako z dôb minulých. Podľa Remišovej sa totiž solidarita medzi krajinami nedá vynútiť.