Washington 20. januára 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/TASR/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Patrick Semansky)

Joe Biden zložil dnes slávnostnú prísahu do rúk predsedu Najvyššieho súdu USA Johna Robertsa a stal sa tak 46. prezidentom Spojených štátov amerických

Biden položil ruku na Bibliu patriacu do rodinného dedičstva od roku 1893. V minulosti na ňu prisahal dvakrát ako viceprezident USA v ére prezidenta Baracka Obamu (2009 – 2017), a sedemkrát ako senátor štátu Delaware.

„Ja, Joe Biden, slávnostne prisahám, že budem čestne vykonávať funkciu prezidenta Spojených štátov a podľa svojich síl budem zachovávať, strážiť a brániť ústavu Spojených štátov,“ povedal najstarší novozvolený prezident v histórii USA, už 78-ročný Biden, ktorému robila spoločnosť manželka a nová prvá dáma Jill.

 

Životopis

Demokratický víťaz novembrových volieb v Spojených štátoch amerických Joe Biden zložil prísahu a stal sa 46. prezidentom krajiny. Sedemdesiatosemročný rodák zo Scrantonu v Pennsylvánii je pritom zároveň najstarším zvoleným prezidentom v dejinách USA.

Joe Biden sa narodil 20. novembra 1942 ako Joseph Robinette Biden Jr. v katolíckej rodine so zmiešaným anglicko-francúzsko-írskym pôvodom. Vyrastal spoločne so sestrou a dvomi bratmi.

Keď sa v 50. rokoch minulého storočia scrantonská oblasť ocitla v ekonomickom úpadku, Bidenov otec si nemohol nájsť trvalú prácu, a tak presťahoval rodinu do Claymontu v susednom štáte Delaware. Tam Biden v roku 1961 vyštudoval Archmere Academy v Claymonte a v roku 1965 históriu a politické vedy na University of Delaware v Newarku. Počas štúdií bol dokonca výborným hráčom amerického futbalu a chvíľku sa venoval aj bejzbalu.

V roku 1968 získal akademický titul doktor práv na Syracuse University a následne začal vykonávať právnickú prax vo Wilmingtone. V roku 1970 ho zvolili do okresnej rady New Castle a o dva roky neskôr uspel v senátnych voľbách v štáte Delaware. Stal sa tak šiestym najmladším senátorom v histórii Spojených štátov amerických. V senáte vydržal dlhých 36 rokov, a keď v januári 2009 rezignoval v súvislosti s nomináciou za viceprezidenta USA, patril v tom čase medzi služobne najstarších senátorov v krajine.

Počas kariéry senátora (1973 – 2009) sa viackrát zviditeľnil v súvislosti s medzinárodnou politikou USA. V roku 1991 sa postavil proti vojne v Perzskom zálive. Podporil však rozšírenie pôsobnosti Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) do východnej Európy a jej zásah v konfliktoch na Balkáne v 90. rokoch. Podporil tiež rezolúciu schvaľujúcu vojnu v Iraku v roku 2002, nesúhlasil však s navýšením počtu amerických vojakov v roku 2007.

Bidenovo meno sa už v minulosti skloňovalo s kandidatúrou na post prezidenta Spojených štátov. V rokoch 1988 a 2008 sa neúspešne uchádzal o prezidentskú nomináciu Demokratickej strany. V období rokov 2009 – 2017, počas éry prezidenta Baracka Obamu, zastával funkciu 47. viceprezidenta USA. V roku 2016 mal na dosah prezidentskú nomináciu, no v čase, keď sa začínala kampaň, stiahol sa z politickej scény po tom, ako pre nádor na mozgu skonal jeho 46-ročný syn Beau.

Rodinné tragédie niekoľkokrát zasiahli do Bidenovej politickej kariéry. Niekoľko týždňov po zvolení do senátu, 18. decembra 1972, prišiel pri tragickej dopravnej nehode počas vianočných nákupov o manželku Neiliu a ročnú dcérku Naomi. Bidenovi synovia, spomenutý Beau a Hunter, zrážku s kamiónom prežili, avšak, s početnými zraneniami. V tom čase zvažoval, že ukončí pôsobenie v senáte, aby sa mohol lepšie postarať o chlapcov, ale nechal sa presvedčiť na pokračovanie. V roku 1977 sa zosobášil so súčasnou manželkou Jill, majú spolu dcéru Ashley.

V novembrových voľbách získal Biden celkovo 306 hlasov v Zbore voliteľov, zatiaľ čo jeho predchodca Donald Trump 232. Hlasovalo za neho viac ako 81 miliónov voličov, čo bolo zároveň o približne sedem miliónov viac ako za jeho republikánskeho súpera.

Trump napriek tomu od vyhlásenia výsledkov volieb tvrdohlavo odmietal uznať prehru, bez dôkazov stále tvrdí, že mu výhru vo voľbách ukradli s tým, že demokrati sú podľa neho zodpovední za najväčší volebný podvod v dejinách Spojených štátov. Zástupcovia jeho kampane podali v súvislosti s údajnými volebnými podvodmi viac ako 60 žalôb, svoje tvrdenia však nedokázali podložiť dôkazmi a všetky pokusy, s výnimkou jedného, prehrali. Aj toto malé víťazstvo však nakoniec zvrátil najvyšší súd štátu Pennsylvánia. Konšpiračné teórie dosluhujúceho prezidenta napokon 6. januára vyprovokovali dav jeho podporovateľov k útoku na sídlo amerického Kongresu v čase, keď počítal hlasy voliteľov, aby formálne potvrdil Bidenovo volebné víťazstvo.

Násilnosti, ktoré si vyžiadali päť mŕtvych, viedli Snemovňu reprezentantov Kongresu k impeachmentu Trumpa za „podnecovanie vzbury“, čím sa stal prvým prezidentom USA, ktorý ústavnej žalobe čelí dvakrát. Jediná stať impeachmentu poukazuje na Trumpove opakujúce sa falošné tvrdenia o tom, že vyhral novembrové prezidentské voľby a na prejav k davu jeho podporovateľov, ktorí neskôr vtrhli do Kapitolu. Tiež cituje telefonát so štátnym tajomníkom štátu Georgia, ktorého Trump vyzval, aby „našiel“ dostatok hlasov pre jeho výhru v štáte. O vine alebo nevine bývalého prezidenta rozhodne Senát.

Obavy z ďalších útokov Trumpových podporovateľov pritom sprevádzali aj dnešnú inauguráciu. Pre pandémiu nového koronavírusu a nedávne nepokoje bolo podujatie obmedzené a uskutočnilo sa za prísnych bezpečnostných opatrení.

Demokracia zvíťazila

Nový americký prezident Joe Biden vo svojom prvom prejave po zložení prísahy v stredu povedal, že „demokracia zvíťazila“. Uvítal zároveň pokojné odovzdanie moci napriek útoku na Kapitol vo Washingtone na začiatku januára. Informovali o tom agentúry DPA, AFP a AP.

„Toto je deň Ameriky. Toto je deň demokracie. Deň histórie a nádeje, obnovy a odhodlania,“ uviedol Biden, pričom poďakoval svojim predchodcom.

Uviedol, že je pred ním ešte veľa práce.

Poznamenal, že krajina prežíva „náročné“ obdobie, čím poukázal na pandémiu nového koronavírusu a hospodársky pokles.

V inauguračnom prejave sa takisto zaviazal, že porazí politický extrémizmus a domáci terorizmus. USA podľa neho čelia „vzostupu politického extrémizmu, nadradenosti belošskej rasy, domáceho terorizmu, ktorému musíme čeliť a ktorý porazíme“.

Biden taktiež vyzval na tichú modlitbu za 400.000 obyvateľov USA, ktorí podľahli chorobe COVID-19.

Odsúdil tých, ktorí klamstvom získavajú moc. Zaviazal sa, že bude prezidentom všetkých Američanov, pričom bude bojovať aj za tých, ktorí ho nevolili. Nový prezident takisto vyzval občanov, aby „odmietli kultúru, v ktorej sú zmanipulované samotné fakty“.

Biden počas prísahy mal ruku položenú na 127-ročnom výtlačku Biblie, ktorú držala jeho manželka Jill.

Slávnostnú prísahu krátko predtým zložila aj nová viceprezidentka USA Kamala Harrisová. Stala sa tak prvou ženou – viceprezidentkou Spojených štátov i prvou Afroameričankou a Američankou ázijského pôvodu na tomto poste.

Kandidát Demokratickej strany Biden zvíťazil v prezidentských voľbách 3. novembra minulého roka, keď porazil republikánskeho kandidáta, doterajšieho prezidenta Donalda Trumpa. Trumpovo funkčné obdobie sa oficiálne skončilo v stredu 20. januára. Trump sa na Bidenovej inaugurácii nezúčastnil a niekoľko hodín pred samotnou ceremóniou odcestoval z Washingtonu na Floridu.

Stredajšiu inauguráciu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia v súvislosti s útokom Trumpových priaznivcov na Kapitol. Tohtoročné oficiálne odovzdanie moci ovplyvnila i pandémia koronavírusu SARS-CoV-2, v dôsledku ktorej bol obmedzený počet účastníkov i divákov. Štátnu hymnu na inaugurácii zaspievala americká speváčka Lady Gaga, na podujatí vystúpila aj Jennifer Lopezová.