Na Slovensku v tomto období vrcholí jesenná migrácia vtákov, ktoré postupne opúšťajú svoje hniezdiská a vydávajú sa na juh. Ako informovala organizácia Ochrana dravcov na Slovensku, prvé odlietajú tie druhy, ktoré smerujú najďalej a zimujú pod rovníkom. Úplne prvým migrantom je muchárik bielokrký, ktorého odlet do južnej Afriky sa začína už v prvej dekáde júla. Hneď za ním odlietajú trsteniariky, po nich migrujú napríklad bociany biele či dážďovníky. “Migrácia vtáctva je momentálne na vrchole, mnoho subsaharských migrantov už priestor Európy opustilo či práve opúšťa, ako napríklad lastovičky, bociany, trsteniariky a penice. Naopak, červienky, vrchárky, pinky migrácia ešte len čaká alebo práve začíma. V súčasnosti prebieha migrácia orlov krikľavých, hadiara krátkoprstého, sokolov červenonohých, sokola lastovičiara a sokola kobcovitého.
Vtáky zo Slovenska využívajú štyri základné migračné trasy – cez Balkán, Apeninský polostrov, cez Pyrenejský polostrov a dva druhy, muchárik malý a červenák karmínový, migrujú do Indie. Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva na svojej ceste skupina subsaharských migrantov – dážďovníkov, lastovičiek, bocianov, ale aj dravcov, napríklad orol krikľavý a sokol lastovičiar. Jesenná migrácia trvá dlhšie ako jarná, lebo vtáky sa už nemusia ponáhľať na hniezdiská, nie sú poháňané hormónmi. Migrácia je najriskantnejšia pre mladé, tento rok vyliahnuté vtáky, ktorých počas cesty zahynie najviac. Na migrujúce vtáctvo striehnu rozličné nástrahy ako nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby, ako aj bariéry v podobe drôtov a turbín, ale tiež usmrcovanie pre obchod či zábavu v krajinách ako Sýria, Libanon, Cyprus, Egypt. Na cestu sa vtáky pripravujú. Mení sa im operenie a tvoria si tukové zásoby. Veľa druhov sa presúva v skupinách. Prvé vtáky ako cíbiky a škovránky sa na Slovensko vrátia už koncom februára, tie posledné ako kolibkárik, červenák, sokol červenonohý prilietajú začiatkom júna.
Ochrana dravcov na Slovensku priniesla niekoľko zaujímavostí z vtáčej migrácie. Jej rekordérom je brehár hrdzavý, ktorý prekonal 11-tisíc km za osem dní bez prestávky z Aljašky na Nový Zéland. Močiarnica mekotavá preletela 6 800 km zo Švédska do strednej Afriky za tri dni, teda jej priemerná rýchlosť letu bola 95 km/hod. Rybár dlhochvostý, ktorý hniezdi v Arktíde a zimuje v Antarktíde, vzdušnou čiarou prekoná 40-tisíc kilometrov. Pri použití geolokátorov sa ale zistilo, že nalietal 90-tisíc kilometrov. Za svoj život tak môže nalietať 2,5 milióna km, čo je asi toľko ako trikrát na Mesiac a späť.