Vo svojom oslnivom a neprekonateľnom mierovom prejave, ktorý predniesol presne pred šesťdesiatimi rokmi 10. júna 1963, Kennedy predstavil svoj recept na mier so Sovietskym zväzom. Kennedyho mierová reč poukazuje na to, že prístup Joea Bidena k Rusku a vojne na Ukrajine potrebuje dramatickú zmenu orientácie. Biden sa doteraz neriadil zásadami, ktoré Kennedy odporúčal na dosiahnutie mieru. Ak by Biden počúval Kennedyho rady, mohol by sa aj on stať mierotvorcom.

Matematik by prejav JFK nazval “konštruktívnym dôkazom”, ako dosiahnuť mier, keďže samotný prejav priamo prispel k Zmluve o čiastočnom zákaze jadrových skúšok, ktorú USA a Sovietsky zväz podpísali v júli 1963. Po prijatí prejavu sovietsky vodca Nikita Chruščov povedal Kennedyho vyslancovi v Rusku Averellovi Harrimanovi, že tento prejav je najväčším prejavom amerického prezidenta od čias Franklina D. Roosevelta a že chce s Kennedym usilovať o mier.

Kennedy v prejave opisuje mier “ako nevyhnutný racionálny cieľ [cieľ] rozumných ľudí”. Napriek tomu priznáva, že nastolenie mieru nie je jednoduché: “Uvedomujem si, že snaha o mier nie je taká dramatická ako snaha o vojnu – a často slová snažiaceho sa o mier padajú na úrodnú pôdu. Ale nemáme naliehavejšiu úlohu.”

Najhlbším kľúčom k mieru je podľa Kennedyho skutočnosť, že obe strany chcú mier. Je ľahké padnúť do pasce, varuje Kennedy, a z konfliktu obviňovať len druhú stranu. Je ľahké upadnúť do pasce trvania na tom, že iba protivník by mal zmeniť svoje postoje a správanie. Kennedy hovorí jasne: “Musíme prehodnotiť svoj vlastný postoj – ako jednotlivci a ako národ – pretože náš postoj je rovnako dôležitý ako ich postoj.”

Kennedy zaútočil na prevládajúci pesimizmus na vrchole studenej vojny, že mier so Sovietskym zväzom je nemožný, “že vojna je nevyhnutná – že ľudstvo je odsúdené na zánik – že sme uchvátení silami, ktoré nemôžeme ovládať. Tento názor nemusíme akceptovať. Naše problémy sú spôsobené človekom – preto ich môže vyriešiť človek.”

Čo je však veľmi dôležité, povedal Kennedy, nesmieme “vidieť len skreslený a zúfalý pohľad na druhú stranu”. Nesmieme “vnímať konflikt ako nevyhnutný, prispôsobenie sa ako nemožné a komunikáciu ako nič viac než výmenu hrozieb”. V skutočnosti, povedal Kennedy, by sme mali “oslavovať ruský ľud za jeho mnohé úspechy – vo vede a vesmíre, v hospodárskom a priemyselnom raste, v kultúre a v činoch odvahy”.

Kennedy varoval pred zahnaním jadrového protivníka do kúta, čo by ho mohlo priviesť k zúfalým činom. “Jadrové mocnosti musia predovšetkým pri obrane vlastných životných záujmov zabrániť takým konfrontáciám, ktoré by protivníka priviedli k voľbe buď ponižujúceho ústupu, alebo jadrovej vojny. Prijatie takéhoto postupu v jadrovom veku by bolo len dôkazom bankrotu našej politiky – alebo kolektívneho želania smrti pre svet.”

Kennedy vedel, že keďže mier je vo vzájomnom záujme USA a Sovietskeho zväzu, je možné dosiahnuť mierovú zmluvu. Tým, ktorí tvrdili, že Sovietsky zväz nebude dodržiavať mierovú zmluvu, Kennedy odpovedal, že “tak Spojené štáty a ich spojenci, ako aj Sovietsky zväz a jeho spojenci majú vzájomný hlboký záujem na spravodlivom a skutočnom mieri a na zastavení pretekov v zbrojení. Dohody na tento účel sú v záujme Sovietskeho zväzu, ako aj v našom záujme – a aj na tie najviac nepriateľské národy sa možno spoľahnúť, že prijmú a budú dodržiavať tie zmluvné záväzky, a to len tie zmluvné záväzky, ktoré sú v ich vlastnom záujme.”

Kennedy zdôraznil význam priamej komunikácie medzi oboma protivníkmi. Mier, povedal, “si bude vyžadovať väčšie porozumenie medzi Sovietmi a nami. A zvýšené porozumenie si bude vyžadovať zvýšený kontakt a komunikáciu. Jedným z krokov v tomto smere je navrhovaná dohoda o priamej linke medzi Moskvou a Washingtonom, aby sa na oboch stranách predišlo nebezpečným oneskoreniam, nedorozumeniam a nesprávnemu čítaniu krokov druhej strany, ku ktorým by mohlo dôjsť v čase krízy.”

V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa Biden zachoval takmer opačne ako JFK. Osobne a opakovane očierňoval ruského prezidenta Vladimira Putina. Jeho administratíva definovala vojnový cieľ USA ako oslabenie Ruska. Biden sa vyhýbal akejkoľvek komunikácii s Putinom. Od februára 2022 spolu zrejme ani raz nehovorili a Biden odmietol bilaterálne stretnutie s Putinom na minuloročnom samite G20 na Bali v Indonézii.

Biden odmietol čo i len priznať, a už vôbec nie riešiť hlboké bezpečnostné obavy Ruska. Putin opakovane vyjadril ostrý nesúhlas Ruska s rozšírením NATO o Ukrajinu, krajinu s hranicou s Ruskom v dĺžke 2 000 km. USA by nikdy netolerovali mexicko-ruskú alebo mexicko-čínsku vojenskú alianciu vzhľadom na 2000-kilometrovú hranicu medzi Mexikom a USA. Je načase, aby Biden rokoval s Ruskom o rozšírení NATO v rámci širších rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.

Keď Kennedy v januári 1961 nastúpil do úradu, jasne vyjadril svoj postoj k rokovaniam: “Nikdy nevyjednávajme zo strachu. Ale nikdy sa nebojme rokovať. Nech obe strany skúmajú, aké problémy nás spájajú, namiesto toho, aby sa zaoberali tými, ktoré nás rozdeľujú.” Vo svojom mierovom prejave JFK pripomenul, že USA a Rusko spája to, že “všetci obývame túto malú planétu. Všetci dýchame ten istý vzduch. Všetci si vážime budúcnosť našich detí. A všetci sme smrteľní.”