Môj profil 
Predplatné
Pobúrený Washington post s “úľavou” konštatuje, že diplomatický prešľap sa dá napraviť na základe toho, že Donald Trump ešte nie je oficiálne inaugurovaným prezidentom Spojených štátov. Otázka znie, či si tieto otázky kládli aj v prípade príhovorov Hillary Clintonovej elitám z Wall Street, ktoré ukrývala pred verejnosťou, no napriek tomu boli publikované na stránke Wikileaks v rámci série Podestových e-mailov. Jej príhovory z roku 2013, keď bola v pozícii štátnej tajomníčky odhaľujú kritické poznámky na účet ČĽR, ktorej sa podľa jej slov nedarí držať vojenské akcie Severnej Kórey pod kontrolou: “Obkľúčime celú Čínu raketovou obranou. Zvýšime námornú silu v oblasti.” V tom istom roku sa v dokumentoch vyjadrovala aj k ambíciám Číny kontrolovať Juhočínske more: “Podľa ich logiky by sme my mohli nazvať Tichý oceán Americké more”.
Okrem toho Clintonová v rámci novej stratégie Washingtonu nazývanej “pivot to Asia”, ktorá sa Číne otvorene nepozdáva, navštívila počas svojho pôsobenia vo funkcii štátnej tajomníčky Čínu sedemkrát. V rámci tohto plánu chcú Američania posilniť vojenské pôsobenie v Ázii aj vďaka spojencom, ku ktorým patria Austrália alebo Filipíny. Americko-filipínske vzťahy takisto škrípu od nástupu novozvoleného prezidenta Rodriga Duterteho, ktorý otvorene prejavuje “náklonnosť” k Číne, Rusku a div sa svetu, aj „nediplomatickému“ Trumpovi. Spojené kráľovstvo sa chce rovnako angažovať na tomto pláne a kontrolovať vzdušnú oblasť Juhočínskeho mora podľa nedávnych vyjadrení britského veľvyslanca v U.S.A. Kima Darrocha. Momentálne majú v Japonsku pripravené štyri vojenské lietadlá. Okrem toho Spojené štáty majú v oblasti už po desaťročia prítomné desiatky vojenských základní, ktoré obkľučujú Čínu. Môžeme menovať základne v Japonsku, na Okinawe, na Filipínach, na Maršálových ostrovoch a na Guame.
Navyše ešte prednedávnom Američania považovali za potrebné vykonávať hliadky v Juhočínskom mori, ktoré okrem Číny spadá pod Vietnam, Filipíny, Brunej, Malajziu a Taiwan, a ktoré Čínu podporili počas amerických akcií. Minister zahraničných vecí Číny Wang Yi sa vyjadril, že Čína má nárok na stavanie obranných zariadení na svojom suverénnom území. Nie je ale pochopiteľné, prečo je škandalózne, že jedna z mocností sveta si nárokuje na vojenské základne v oblasti svojich hraníc, zatiaľ čo Spojené štáty sú prítomné vo viac ako 150-tich krajinách.
Našťastie pre niektorých sa môže vina nalomených čínsko-amerických vzťahov hádzať na ešte neinaugurovaného prezidenta Spojených štátov.
Dominika Sabová
.jpg)
