Je málo známe, že USA imperializmus sa v 19. storočí zakladal na extrémnom kolonializme

Bratislava 11. februára 2019 (HSP/Roman Bednár/Foto:Pixabay)

Spojené štáty, ktoré sa sami označujú ako najdokonlejšia demokracia na svete, neraz prízvukujú, že nikdy neboli koloniálnou mocnosťou. Vraj už len preto nie, lebo vznikli z kolónii Angličanov, Francúzov a Španielov, ktoré títo mali v severnej Amerike. Pritom nehanebne pripomínajú, že ju od týchto kolonizátorov vraj oslobodili

Veľké klamstvo Američanov

To ale je lož, lebo tieto kolónie zabrali pre seba a vyvlastnili a zničili pritom Indiánov, pričom ich odsúdili na život v rezerváciách, a tak im zobrali slobodu a znemožnili im ich pôvodný spôsob života.

V 19. storočí, keď sa potom už chceli etablovať ako svetová veľmoc, tak museli zlomiť hegemóniu vlastnenia veľkých kolónií európskymi mocnosťami – Anglickom a Francúzskom – a minimálne sa im v tomto smere vyrovnať.

Po ukončení americkej občianskej vojny Juh proti Severu, v roku 1865, sa začala fáza vnútornej konsolidácie a uvedomovania si dôležitosti a významu novousporiadaného štátu.

Intenzívne sa budovalo povedomie amerického nacionalizmu

Do hláv občanov USA sa zaštepovala potreba a nevyhnutnosť  maximálneho rozšírenie vlastných zahranično-politických dimenzií. USA začali nadobúdať agresívny a rozpínavý charakter a rýchlo vzniklo presvedčenie o dôležitosti expanzie a získania vlastných kolónií.

USA sa „potichu“ tiež stali kolonizátormi

Prvú kolóniu nadobudli Američania ale už v roku 1817, keď v Afrike založili západoafrickú Libériu. Neskôr sa angažovali na základe svojej „fašistickej“ Monroe-doktríny najskôr v Karibiku a potom pokračovali anexiou Havajských ostrovov a svoje kolonialistické pazúry zapustili aj v Ázii a Pacifiku. Obchodovanie  s Čínou totiž nadobudlo postupne veľký význam aj pre Washington a tento obrovský trh nechceli Američania prenechať celý len Európanom a Japonsku.

V 19. storočí USA beztrestne okradli Španielsko o obrovské územia

Po víťazstve v španielsko-americkej vojne v roku 1898 získali USA obrovské územia na juhu a pripojili si ich. Tým sa zároveň aj skončilo španielske koloniálne panstvo v Karibiku a Pacifiku. USA vojensky obsadili aj Filipíny, ktoré dovtedy boli kolóniou Španielska a ich kolóniou ostali až do druhej svetovej vojny, keď ich obsadili Japonci. Posledná koloniálna expanzia USA sa konala po skončení druhej svetovej vojny, keď si vtelili do svojho panstva početné ostrovy v Pacifiku.

Španieli boli po porážke v roku 1898 donútení takzvanou Parížskou zmluvou prepustiť USA aj Kubu a Puerto Rico, ktoré sa tak stali americkými kolóniami. Panstvo Američanov na Kube trvalo do roku 1934, keď prezident Franklin Roosevelt podpísal zmluvu, že USA si ponechali na Kube len námornú základňu Guantanamo, ktorá sa neskôr smutne preslávila neľudským mučením zajatcov USA, ktorí boli bez súdu a bez dôkazov označení za teroristov.

USA lúpili bohatstvá aj v moriach a oceánoch

Američanom sa na základe takzvaného Guano Islands Acts podarilo ešte v 19. storočí anektovať v centrálnom Pacifiku Bakerov ostrov, Jarvisov ostrov, Howlandov ostrov a niekoľko ďalších menších ostrovov. Stali sa súčasťou takto novovzniknutej Americkej Oceánie. Postupne do nej pribudli ešte Midway ostrovy, Wake ostrov, Marshallove ostrovy, Mikronézia a Pallau ostrov.

Okrem toho spravoval Washington aj svoje protektoráty

K nim patrila napríklad Panama, Nicaragua a ostrov Hispaniola. V roku 1915 USA obsadili Haiti, ktoré sa stali tiež protektorátom Bieleho Domu.

To isté sa udialo s Dominikánskou Republikou. Američania obsadili v roku 1941 dokonca aj Island. Od roku 1944 ho síce prepustili do samostatnosti, ale ponechali si tam svoje vojenské jednotky.

Jozef Bednár