Rasmussen, ktorý je otvorene proamerickou figúrkou tvrdí, že EÚ sa musí skloniť a prijať protiruské sankcie USA. Momentálne Rasmussen pôsobí vo funkcii poradcu ukrajinského prezidenta Porošenka.

Rasmussen, bývalá hlava NATO je rozčarovaný z toho, že EÚ sa snaží hádať s USA pred tvárou “ruskej hrozby”. Európska únia by podľa Rasmussena mala prijať vôľu USA a zmieriť sa s protiruskými sankciami z dôvodu udržania transatlantickej jednoty. Rasmussen hystericky bije na poplach a tvrdí, že Rusko sa snaží rozbiť Európu, ukončiť jednotu Západu a zvíťaziť v novej Studenej vojne. “Európa a USA by mali mať  jeden cieľ a tým je bezpečnosť Európy a normalizácia vzťahov s Ruskom, tento cieľ ohrozujú rôzne komerčné záujmy, ktoré môžu rozrušiť translatlantickú jednotu a rozdeliť Európu” píše Rasmussen.

Rasmussenovi sa nepačí najmä to, že niektorí Európania protestujú proti Američanmi presadzovaným protiruským sankciám, ktoré sú z ekonomických dôvodov pre európske priemyselné a a konomické kruhy neprijateľné. Nové americké sankcie sú v rozpore so záujmami EÚ, odpor voči americkým sankciám je podľa Rasmussena svedectvom “víťazstva Vladimíra Putina”, ktorý sa snaží rozhádať Európu a USA.

Podľa Rasmussena musí Rusko zaplatiť vysokú cenu za svoju politiku rozbíjania transatlantickej jednoty a za svoje aktivity na Ukrajine. Rasmussenov článok vo The Financial Times vyšiel približne v tom istom čase, ako žurnál Forbes opublikoval článok o možnom začiatku obchodnej vojny medzi Bruselom a Washingtonom.

Americké sankcie znevýhodňujú Európanov a v Európe sa ozýva čoraz viac hlasov, ktoré nesúhlasia s americkou politikou. Situácia môže podľa žurnálu Forbes vyústiť až do rozporov medzi Američanmi a Európanmi na základe zásady “oko za oko, zub za zub”.

Podľa ruského odborníka Stanislava Vyšoka momentálne Rasmussen trpí tým, že je len poradcom Porošenka, pretože má podstatne vyššie ambície. Rasmussen bol odjakživa proamerickým hráčom a usilovne hral a hrá  v “americkom drese”. Pre Rasmussena a Američanov sú neprijateľní politici, ktorí sa snažia viesť nezávislú európsku politiku. Donald Trump vyhrocuje situáciu a núti Európanov prijať americkú dominanciu – jeho tlak na európske štáty, aby každý štát prispel do spoločnej kasy NATO  sumou vo výške 2% vlastného HDP sú svedectvom amerického nátlaku. (Vyhrocovanie situácie a protiruská hystéria znižuje možnosti euróspkych štátov slobodne diplomaticky manévrovať).

Podľa Rasmussena sa Rusko snaží rozbiť EÚ. Stanislav Vyšok tvrdí, že pre Rusko je jednoznačne pohodlnejšie komunikovať so spojenou Európou, ako s množstvom malých rozdelených štátov. Rusko však vníma pozitívnejšie formu Európskeho ekonomického zväzu, ktorý bol predchodcom EÚ, ktoré vzniklo v 90. rokoch 20. storočia. Ruskí politici takto otvorene svoje postoje neformulujú, no podľa Vyšoka je viac ako zrejmé, že EÚ v dnešnej podobe, v ktorej je Brusel pod kontrolou USA, príliš Rusku nevyhovuje. Tvrdiť ale, že Alternatíva pre Nemecko alebo Národný front vo Francúzsku, ktoré žiadajú väčšiu suverenitu národných štátov sú ruskou platformou rozbíjania spoločnej Európy je smiešne, rovnako ako tvrdenia  o tom, že Rusko ovplyvnilo americké prezidentské voľby.

Stanislav Vyšok sa venoval aj tvrdeniam Rasmussena, že ak sa Európa neskloní pred USA, bude to víťazstvom Kremľa. Podľa Vyšoka ide o absurdné tvrdenia amerických mainstreamových médii. Tie sú pripravené aj na eventualitu, že označia európsku nesúhlasnú reakciu voči americkým sankciám za európsku odpoveď voči agentovi Kremľa Donaldovi Trumpovi. Ak sa Európa skloní, bude to víťazstvo Kongresu, ktorý zvíťazil napriek snahám Trumpa sabotovať kroky Kongresu, ak sa Európa neskloní, bude to víťazstvo tandemu Putin – Trump.

Podľa Vyšoka však Európa najpravdepodobnejšie prijme americký tlak a skloní  sa pred USA, napriek tomu že sú americké aktivity pre Európu nevýhodné. Američania budú dodávať do Európy svoj takmer 2x drahší plyn a Európa bude pokorne platiť

Podľa názoru profesora Andrfja Manojla, doktora politických vied z Lomonosovovej univerzity v Moskve, Rasmussen svoj vplyv už dávno stratil a odsunuli ho do úzadia. Rasmussen sa však so svojím odsunutím nezmieril a snaží sa zviditeľniť, pričom hovorí presne to isté, čo hovoril v čase, keď sa nachádzal vo funkcii hovorcu NATO. Platformu proamerického hráča, ktorý otvorene podporuje záujmy USA aj keď sú v rozpore so záujmami Európy Rasmussen nedokáže prekročiť.

Podobne ako Vyšok aj Manojlo tvrdí, že Európa prijme americký diktát, trochu si však pritom zafrfle a zafňuká na tému svojích práv.

Čo sa týka Rasmussenových tvrdení, že Rusko musí zaplatiť vysokú cenu za svoje aktivity, profesor Manojlo nevníma Rasmussenové tvrdenia tragicky. Podľa jeho slov sa Američania snažia momentálne “finančne zahojiť na úkor Európy”, čo sa im aj podarí, na druhej strane však tým výrazne oslabia svojho dôležitého spojenca, takže ich možnosť  viesť v budúcnosti úspešnú nátlakovú politiku voči Rusku alebo Číne sa oslabí a spomalí sa aj proces “vytvoriť z USA znovu veľkú a mocnú krajinu”.