Môj profil 
Predplatné
„Prvé zasadnutie nového europarlamentu bude aj tak až v júli. Je bežné, že rokovania o novom šéfovi Európskej komisie sa natiahnu a zloženie novej Európskej komisie spoznávame až niekoľko mesiacov po voľbách,“ uviedol Hajko. Pre agentúru SITA sa vyjadril aj k možnému záujmu premiéra Petra Pellegriniho o post šéfa Európskej rady.
Lídri EÚ vo štvrtok v noci na summite v Bruseli hovorili o prerozdelení vrcholových pozícií. Tými sú – predseda Európskej rady, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, vysoký predstaviteľ pre spoločnú bezpečnostnú a zahraničnú politiku a šéf Európskej centrálnej banky. Pred piatimi rokmi sa pri výbere šéfa Komisie uplatnil princíp spitzenkandidáta. Keďže ľudovci získali najviac kresiel, post pripadol ich kandidátovi Jeanovi-Claudovi Junckerovi. Dnes je kandidátom stále najsilnejších ľudovcov Manfred Weber, ten je však kritizovaný za nedostatok skúsenosti v exekutíve, odmietajú ho socialisti aj liberáli. Hajko si nemyslí, že je systém spitzenkandidáta ešte v hre. Domnieva sa, že tento systém by mohol fungovať, ak by mala jedna z frakcií absolútnu väčšinu, alebo aspoň pevnú koaličnú väčšinu.
„Európska ľudová strana je najväčšia, ale oproti minulým voľbám si pohoršila a paralyzuje ju spor s maďarským Fideszom. Okrem toho nemá kandidát ľudovcov Manfred Weber ani podporu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ani ostatných frakcií v europarlamente a chýba mu skúsenosť z exekutívy, čo je jeden z nepísaných predpokladov na post šéfa eurokomisie. Podľa môjho názoru je tiež nepravdepodobné, že by ho nahradil kandidát inej frakcie v europarlamente – systém spitzenkandidátov je založený na nominácii kandidáta víťaznej strany, nie druhej či tretej. Skôr predpokladám, že sa šéfom eurokomisie stane bývalý premiér, prezident, prípadne brexitový vyjednávač Michel Barnier a je tiež možné, že to bude po prvý raz žena,“ uviedol Hajko. Okrem rozdelenia postov medzi politické skupiny sa do úvahy totiž berie aj rodové a regionálne zastúpenie. Krajiny Visegrádu preto podporujú Maroša Šefčoviča, ktorý by sa mohol stať šéfom európskej diplomacie. Šefčovič má podporu V4 napriek tomu, že každá vláda je v inej európskej politickej skupine.
Počas summitu sa objavila aj informácie, že o post predsedu Európskej rady by mohol mať záujem premiér Peter Pellegrini. S informáciou prišiel denník Pravda a ten má podľa Hajka zvyčajne dobré informácie z prostredia Smeru-SD. „Hoci Peter Pellegrini tento scenár odmietol, úplne by som ho nezavrhoval. Kým predsedu eurokomisie volia na summite tri štvrtiny lídrov na päť rokov, predsedu Európskej rady volí nadpolovičná väčšina a na 2,5 roka. Druhá funkcia je teda dostupnejšia a tiež menej politicky exponovaná,“ pripomenul analytik. Donaldovi Tuskovi sa skončí mandát na tejto pozícii 30. novembra. „To bude len tri mesiace pred slovenskými parlamentnými voľbami. Ak bude pokračovať mocenský úpadok Smeru-SD, pre Petra Pellegriniho, ktorý zatiaľ neúspešne súperí v rámci strany o moc s predsedom Robertom Ficom, by funkcia v Bruseli mohla byť zaujímavou alternatívou,“ domnieva sa Hajko.
Obsadzovanie unijných postov prichádza po májových voľbách do Európskeho parlamentu. Nových poslancov čaká najbližšia schôdza začiatkom júla. Budú na nej voliť predsedu Európskeho parlamentu aj 14 podpredsedov. Od rozdelenia politických síl v novom europarlamente sa odvíja aj tvorba európskej exekutívy – Európskej komisie. Únia musí nájsť najprv dohodu na nasledovníkovi Jeana-Clauda Junckera. Potom sa bude zostavovať celá Komisia, ktorú musia europoslanci odobriť. Mandát súčasnej Komisie sa končí koncom októbra. Od začiatku decembra bude aj nový predseda Európskej rady. Koncom októbra končí na svojom poste aj šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi. Pri obsadzovaní najvyšších pozícií v EÚ sa berie do úvahy politické rozloženie síl, regionálne zastúpenie aj zastúpenie žien.
.jpg)
.JPG)
