Jaroslav Paška: Václav Havel na Slovensku obľúbený nebol

Bratislava 17. júla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992 bolo vyvrcholením dlhého a komplikovaného procesu hľadania nového štáto–právneho usporiadania Čiech a Slovenska. „Mali sme pripravené aj vlastné znenie deklarácie, ktoré sme konzultovali s vtedajšou najsilnejšou politickou stranou, s HZDS. A treba povedať, že naši partneri dlho váhali, či pôjdu do tohto kroku. Či sa naozaj odhodlajú na to, aby sa republiky oddelili,“ povedal v diskusii na TABLET.TV prvý podpredseda Slovenskej národnej strany (SNS) Jaroslav Paška.

Práve jeho strana ako jediná z relevantných politických subjektov od začiatku presadzovala osamostatnenie Slovenska. „Vnímali sme to ako posun dopredu v tom, aby sa podarilo dosiahnuť politický cieľ Slovenskej národnej strany vydobyť si samostatné Slovensko,“ povedal na margo prijatia deklarácie pred 25 rokmi.

„Politický vývoj v Českej republike sa orientoval viac doprava a u nás do stredu. Nakoniec aj česká administratíva usúdila, že bude lepšie, keď pôjde každá republika svojou cestou. Vnímali Slovensko ako bremeno, my sme zase vnímali Prahu ako miesto, odkiaľ sa všetko v republike centralizovane riadi a nie dobrým spôsobom,“ vysvetľuje Paška dôvody zániku Československa. Rozdelenie podľa neho prebehlo pokojným spôsobom vďaka pragmatizmu Václava Klausa a Vladimíra Mečiara, ktorí o usporiadaní vzťahov medzi republikami rokovali.

„Pamätám si obdobie pred rozdelením, na dosť nenávistné kampane voči Slovákom na úrovni českých politických strán,“ povedal podpredseda SNS. Slovenskú politiku podľa neho často kritizoval aj československý prezident Václav Havel, ktorý bol podľa Pašku populárny v Čechách, ale na Slovensku nie. „Václav Havel tu mal priateľov, ale nebol príliš obľúbený. Možno kvôli konverzii zbrojného priemyslu, kde prišlo veľa Slovákov o zamestnanie,“ konštatoval Paška.

Konverzia bola podľa neho politickým rozhodnutím, ktoré si osvojil práve Havel. Argument, podľa ktorého slovenský zbrojný priemysel nebol dostatočne konkurencieschopný a aj tak by sa nedal dlhodobo udržať, Paška neakceptuje.

„Na otázku, či bol alebo nebol konkurencieschopný sa dá povedať, že všetko, čo tu bolo, sa akosi dobre predalo. Dodnes riešime problémy s tým, že máme prázdne sklady.

Dokonca aj to, čo si armáda myslí, že tam má, tam niekedy nie je,“ povedal. „Rozhodnutie zrušiť zbrojnú výrobu na Slovensku bolo politické. Niektoré technológie sa dokonca previezli do Čiech. Nechcem tvrdiť, že to rozhodnutie bolo z hlavy pána prezidenta Havla, ale on ho predniesol a zobral ho za svoje,“ dodal Paška.

„Česká reprezentácia chcela ísť veľmi rýchlo do Európskej únie a NATO, pán Klaus mal zo Slovenska možno strach, že by sme boli bremenom pri vstupe do EÚ. Preto sa rozhodol nechať Slovensko odísť. Zaujímavé je, že dnes je to jeden z najväčších euroskeptikov,“ poznamenal na margo dôvodov rozdelenia Československa.

Práve Deklarácia o zvrchovanosti SR bola podľa Pašku jednoznačným signálom, že federácia smeruje k rozdeleniu. Pochopil to aj prezident Havel, ktorý sa tri dni po prijatí deklarácie vzdal funkcie.

Referendum o zrušení federácie sa síce nekonalo, ale podľa Pašku boli v skutočnosti referendom voľby, v ktorých si Česi a Slováci vybrali diametrálne odlišné politické zastúpenie. „Rozhodnutia HZDS, ale aj SDĽ, ktorá hlasovala za deklaráciu SNR o zvrchovanosti, hovoria o tom, že politické zastúpenie chcelo ísť na Slovensku inou cestou ako v Čechách a spolužitie by bolo problematické,“ povedal Paška.

Pri delení majetku federácie podľa neho lepšie obstáli Česi, ale za pokojné rozdelenie podľa neho tieto straty stáli. „Majetku ostalo v Čechách viac ako dve tretiny. Rozdiely boli možno väčšie, možno menšie, ale za to pokojné rozdelenie nám to stálo. Ak by to prebiehalo ako v Juhoslávii, by sme stratili oveľa viac a ešte zaťažili naše vzájomné vzťahy,“ tvrdí Paška.

Stále je presvedčený, že snaha SNS presadiť osamostatnenie Slovenska bola správna. „Sme slobodnejší v rozhodovaní. Nakoniec, aj politický život je tu úplne iný. Myslím si, že pre slovenských občanov je lepšie, keď môžu sami rozhodovať o svojej reprezentácii.

Zoberte si, že na Slovensku po druhej svetovej vojne zvíťazila demokratická strana, v Čechách komunistická a v dôsledku toho sme sa stali komunistickým štátom,“ upozornil.
Slováci dnes s Čechmi spolupracujú v NATO, Európskej únii, ale aj vo Vyšehradskej štvorke (V4). Na otázku, prečo začala Európska komisia proti zvyšným trom štátom V4 konanie pre migrantov, ale voči Slovensku nie, Paška odpovedal, že z hľadiska bruselskej administratívnej šablóny na zoznam problémových štátov nepatríme, aj keď sme kvóty zažalovali.

„Tým, že sme malá krajina, sme prijali malé množstvá kresťanov z Iraku a vďaka tým pár migrantom, ktorých sme prijali, sme z hľadiska administratívnej šablóny bruselských úradníkov neboli v zozname krajín, ktoré majú byť potrestané. Ale Brusel nás upozornil, že máme zásadne zmeniť postoj k migrantom,“ poznamenal Paška. Dodal, že otázky migrantov budú vyvolávať napätie aj v budúcnosti. „V postoji k migrantom v prvom rade zlyháva Európska únia. Nevedia svoje kompetencie využiť na to, aby zabránili migračným tokom,“ uzavrel podpredseda SNS.