Hlavné správy: Čo je nové vo veci obrannej zmluvy s Američanmi?

Naď: „Diskusie prebiehajú, tak ako predtým. Je úplne zrejmé, že celú túto tému vytiahla Slovenská národná strana len kvôli eurovoľbám. Pán poslanec Paška si chcel jednoducho nazbierať na tom nejaké body, chcel sa stať tvárou bojovníka za Slovenskú republiku a za jej suverenitu a akonáhle sa skončili voľby, kde bol neúspešný, už o tom nikto nehovorí. Ako sa hovorí, že psi brešú a karavána ide ďalej, rokuje sa naďalej, diskutuje ako Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, tak aj Ministerstvo obrany. Všetko je tak ako bolo a to iba dokazuje absurditu celej tej diskusie, ktorá okolo toho bola.“

Hlavné správy: Sú stanovené aj nejaké termíny, dokedy majú byť rokovania uzavreté a Američania budú môcť začať konať?

Naď: „Nie sú stanovené žiadne termíny. Jednoducho, sú jasné pozície, ktoré stanovuje Slovenská republika prostredníctvom ministerstva zahraničia ako vyjednávača zo slovenskej strany, a potom sú pozície, ktoré majú Spojené štáty a vyjednáva sa. Keď sa dohodnú na všetkom, tak sa dohodnú. Ak sa budú dohadovať na čiastkových veciach, tak to nebude dohodnuté, kým nebude dohodnuté všetko. Či to bude trvať pol roka, rok, dva roky alebo sa nedohodnú vôbec, všetky tieto možnosti sú otvorené. Ja si myslím, a stále som to hovoril, že tieto negociácie naozaj nie sú jednoduché, pretože naše pozície sú absolútne v súlade s našimi záujmami a jednoducho, ministerstvo zahraničia sa ich drží. Z tohto hľadiska je to fér a ak sa chce partner s nami dohodnúť, tak sa môže, ak splní naše očakávania, ktoré od toho máme. Ak nesplní, tak sa nedohodneme, nič sa nedeje.“

Hlavné správy: Bolo spomínaných niekoľko základných podmienok, z ktorých by Slovensko v žiadnom prípade nemalo zľaviť: 1) aby nebola ohrozená suverenita SR, 2) aby tu neboli americkí vojaci v nejakom neštandardnom režime, 3) aby tu neboli americké základne, 4) aby tu neboli žiadne muničné sklady amerických zbraní. Je to tak?

Naď: „Sú rôzne možnosti. Tie dokumenty, ktoré som mal k dispozícii, boli dosť exaktné. Boli to oveľa novšie dokumenty ako tie, ktoré ste napríklad vy zverejnili, a v tých dokumentoch boli jasne stanovené pozície Slovenskej republiky, a bolo to čierne na bielom, jednoducho aj ten zahraničný partner to videl: toto je pozícia Slovenskej republiky, buď s tým budete súhlasiť, alebo s tým súhlasiť nebudete. Možno že v niektorých čiastočných veciach vieme ustúpiť aj my, ale v základných veciach, ktoré sa týkajú Ústavy Slovenskej republiky a platných zákonov, jednoducho my ustupovať nebudeme v žiadnom prípade, a ani to nemôžeme urobiť. Ale treba sa vrátiť k tej základnej veci: celá diskusia o obrannej spolupráci s USA vznikla na základe požiadavky ministerstva obrany. Treba sa ich opýtať, prečo chceli od začiatku, aby sa takáto zmluva podpísala – no jednoducho bolo to preto, lebo chceli, aby tie základne boli opravené, lebo na ich opravu, ktorá je nevyhnutná, nemajú peniaze a Američania to chceli zaplatiť.“

Toľko Jaroslav Naď. Dozvedeli sme sa teda, že môžeme byť pokojní, lebo vyjednávateľ, ministerstvo zahraničia, by určite nepodpísalo niečo proti platnej ústave a zákonom SR. Veď napokon, práve tá ústava a zákony mu to ani nedovoľujú, všakáno. Dozvedeli sme sa tiež, že na papieri už je jasne sformulvaný postoj SR, z ktorého trochu môžeme zľaviť, ale nie príliš – samozrejme, z toho, čo je na papieri dnes, ešte nič neplatí, keďže zmluva ešte nie je podpísaná.

Dozvedeli sme sa tiež, ako to vlastne bolo: že celú vec vymyslela SNS: minister Gajdoš (nominant SNS) potreboval peniaze na opravu letísk a Američania mu ich nezištne ponúkli, ale skôr než tak mohli urobiť, tak sa SNS obrátila proti Američanom a všetko to rozmazala v médiách, pričom tá diskusia bola „absurdná“, ako uviedol pán Naď. Dáva to perfektnú logiku, nie?

Takže, ako povedal pán Naď, psi brešú a karavána ide ďalej. Dlhý je rad európskych krajín, ktoré s USA podpísali štandardnú zmluvu DCA, ktorá umožňuje americkým vojskám operovať na území týchto štátov – takže môžete byť úplne pokojní, akýkoľvek pocit, že nám niečo hrozí, a že sa tu deje niečo nekalé, je úplne mylný.

Pripomeňme si, že prvý, kto médiá upozornil na to, že sa pripravuje dohoda o obrannej spolupráci (DCA) medzi USA a Slovenskom, ktorá predpokladá aj zvýšenú americkú vojenskú prítomnosť na Slovensku, bol publicista Eduard Chmelár, ktorý tú informáciu získal od maďarského ministra zahraničných vecí. Ten pri informovaní o podobnej zmluve s Američanmi, ktorú rieši Maďarsko, medzi rečou náhodou spomenul, že niečo podobné sa pripravuje aj u nás.

Ministerstvo vtedy uviedlo, že Chmelár klame, ale keď sa o veci aj vďaka Hlavným správam začalo otvorene hovoriť, museli zodpovední vyjsť s pravdou von: áno, rokuje sa, a áno, Američania nám ponúkli na podpis zmluvu s takým návrhom textu, ktorý by im umožnil pri voľnejšom výklade si na Slovensku robiť vlastne takmer čokoľvek.

Ministerstvo zahraničia neraz poprelo, že by sa rokovalo o budovaní trvalých amerických základní, a naozaj, asi tu skutočne nie je reč o trvalých základniach. Američania totiž nemajú čas budovať „kamenné“ základne pri svojom urýchlenom pokuse tlačiť na Rusko, a preto vyvinuli pre potreby svojho letectva nový systém kontajnerových základní.

Tento „Deployable Air Base System“ (nasaditeľný systém leteckých základní) pozostávajúci z letecky prepraviteľných kontajnerových súprav, známych ako súpravy DABS, umožňuje v prípade potreby rýchlo vybudovať kontajnerovú základňu pri akejkoľvek vhodnej pristávacej ploche a pohotovo začať bojové „misie“. Má tiež široké možnosti, ako základňu dynamicky meniť, upravovať, či rozširovať.

Jaroslav Paška z SNS uviedol, že US Air Force sa podľa plánu rozmiestnenia svojich nových leteckých základní v Európe už rozhodli použiť pre svoje potreby aj naše letiská na Sliači a v Kuchyni pri Malackách a oficiálne si na to vyčlenili už aj potrebný finančný balík. Inými slovami, Pentagon sa netají tým, že oficiálne plánuje viesť z našich letísk a z nášho územia vojnu, a takto do nej zatiahnuť aj nás.

„V tomto kontexte je preto pokračovanie rokovaní Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o americkom návrhu zmluvy ,Defense Cooperation Agreement‘ pre Slovensko nepchopiteľnou a veľmi zlou správou, neoprávneným a neprijateľným odklonom od legitímnej požiadavky našich občanov žiť v pokoji, mieri a nepodieľať sa na žiadnych agresiách či vojnách voči iným slobodným národom,” uviedol Paška.

Ako to teda bude? Niektorí zlí konšpiratívci tvrdia, že jeden zo scenárov je napríklad ten, že sa bude ešte trištvrte roka jednať, rokovať, negociovať a tak podobne, a po voľbách nová progresívna vláda ukáže Američanom, akí sme my tvrdí: slávnostne podpíšeme s nimi takú super zmluvu, ktorá bude úplným víťazstvom slovenskej strany, pretože sa neporuší ústava Slovenskej republiky, ani žiadny zákon, a pritom Američania dostanú svoju štandardnú DCA zmluvu za ešte lepších podmienok, než majú v iných krajinách, a budú mať na Slovensku voľné ruky pri obrane našej vlasti proti akýmkoľvek útočníkom. A tá zmluva bude mať pre nás ešte jeden benefit, ako čerešničku na torte: v prípade jadrovej vojny, kým niekde inde sa budú aj celé týždne trápiť v rádioaktívnom bahne, tak my Slováci, najmä na Záhorí a v okolí Sliača, to budeme mať za sebou okamžite a bezbolestne, keďže si budeme môcť tú dejinnú udalosť vychutnať ako celebrity priamo v epicentre diania.

Ivan Lehotský