Akosi nevdojak mi napadlo, ako naši velikáni Štefánik, Murgaš, Hodža, Štúr, či poeti, svedomie národa, Hviezdoslav,  S. Chalupka, Sládkovič lipli a hrdili sa poctivou prácou slovenského ľudu. S. Chalupka napísal: Kto kradmou rukou siahne na Tvoju slobodu /a čo i dušu dáš v tom boji divokom/… Alebo nemôžem nezacitovať ešte aj M. Várossa, tiež velikána: „Spomeniem zopár takýchto slov – pojmov, ktoré sme zdedili z minulosti s neoddeliteľnou metafyzicko-špekulatívnou príťažou: pravda, dobro, zodpovednosť, spravodlivosť, sloboda, mravnosť, láska, angažovanosť, viera, humanizmus, solidarita, lojálnosť, revolučnosť atď., atď.“ Nie sú to pojmy, na ktorých by ľudstvo malo budovať svoju budúcnosť? O tom hovorili aj G. Washington, či J. W. Goethe. Vlasť pre nich neboli prázdne slová. Ľudia sa, ako vidíme aj dnes, o uvedené hodnoty a pre ne svária, utláčajú a zabíjajú. Hovorí o tom aj F. Fukuyama v nedávno vydanej knihe Koniec dejín a posledný človek. A predsa.

Aj keď ma prekvapil nadpis z mailu, pozrime si iba, čo sa deje nielen u nás. Na pracoviskách je veľa ľudí, ktorých sužuje strach, v ordináciách neurológov vidíme stovky ľudí, ktorí trpia duševnými chorobami. Pri prechádzke po Stromovej ulici v Bratislave narátate 6 lekární. V ČR zverejnili, že majú 600 000 nervovo chorých občanov. Osamelí vlci vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku boli nervovo chorí jedinci. Na uliciach nachádzame tisícky bezdomovcov.  To hovorí o tom, že ľudia sú chorí a nevládni.  Ale prečo? Asi preto, že je korelácia medzi chorobou ľudí a chorobou spoločnosti. Dnes už ľuďom nepomáhajú lieky a spoločnosti nepomáhajú peniaze. EÚ neustále reformujeme. Vlastne začala v roku 1950 Spoločnosťou uhlia a ocele a dnešný jej stav po 66 rokoch je hrozivý. Je nereformovateľná, lebo sú v nej prepletené záujmy podnikateľov, fianančníkov a lobistov. Prevládli ich sebecké pohnútky. Do NR SR poslanci chodia oblečení ako bezdomovci. Požiadavky na ich slušné správanie sa im nepáči. Reformami sa kĺžeme po povrchu problémov, nezaujímame sa o obsah chodu spoločnosti. Iste potrebujeme nové a iné hodnoty. Nemôže byť odpoveďou cynizmus politiky, mravná otrlosť ekonomických záujmov, ktorá sa uhniezdila, čo sme si skoro ani nevšimli. Liberáli uznávajú iba túžbu po bohatstve a túžbu po uznaní. Stretáme sa s neuspokojenými nacionalistami, alebo kráčame povedľa uznaných prahnúcich fundamentalistických náboženstiev. Feudalizmus nahradil otrokárstvo, kapitalizmus nahradil feudalizmus. Vnucuje sa mi otázka: čo nahradí kapitalizmus?

Ako ekonóm, ktorý sa už 60 rokov zaoberá ekonómiou, musím povedať, že Karvaš, či Briška objasnili ako funguje ekonomika a hovorili o hospodárskom ideáli. Ba aj otec ekonómie, a to už v roku 1774 vo svojom diele Bohatstvo národov dal celému  zložitému sociálnemu pohybu spoločnosti zmysel. Predtým sa však vysporiadal s predpokladmi fungovania ekonomiky a preto napísal dielo Teória mravných citov, čím si získal slávu, v ktorom ukázal aké má byť mravné konanie ľudí. Neustále reformujeme či už v zdravotníctve, či v školstve či v ekonomike. Ľudia bažia za peniazmi. Avšak peniaze nepomôžu. Reformy nepomôžu, nepomôže nič v dnešnej podobe fungovania sveta, vnímaní sveta. Obludný je systém, ktorí plodí miliardárov: D. Schwarz (Lidl), B. Arnault (luxusné tovary), B. Gates (Microsoft). Systém je obludný. Iránci odsúdili a obesili vraj zradcu, Shahram Amiriho, ktorý sa vrátil domov z Ameriky v úlohe jadrového znalca, aby vraj špehoval a zrádzal vlastnú krajinu. Súd sa vyjadril, že pracoval v prospech najúhlavnejšieho nepriateľa zeme, Ameriky, a to si vyžadovalo trest smrti obesením, ktorý bol vykonaný.

Autor v spomenutom maili uvádza pre väčšinu ľudí neznáme fakty. Uvediem jeden závažný príklad. Občan sa nikde nedozvie počet bruselských darmožráčov. Skupina študentov z Open Europe si dala prácu a sčítala aktívnych kmeňových zamestnancov [(komisia  (34335), parlament (8190), súd atď., atď.] a zistila, že je to až 169 532 ľudí. Neuveriteľné číslo. EÚ neustále zachraňuje krachujúce Grécko, ktoré oklamalo celú EÚ a to klamaním o stave svojej ekonomiky a doslova parazituje na ochote ostatných štátov i napriek tomu, že podiel dlhu na HDP už v roku 1994 malo viac ako 14%. Má ekonomika krajiny žiť z milodarov? EÚ pod hrozbou krátenia dotácií zaviedlo kvóty na rozdeľovanie imigrantov, které do našej krajiny nikto nepozval. EÚ celkom zlihalo pri ochrane Schengenského priestoru pred ilegálnymi migrantami, a tak odhalilo pravú podstatu neschopnosti štátnej byrokracie EÚ. Predovšetkým ekonómovia krajín EÚ musia mať strach, čo sa s ich štátom a aj EÚ deje. Totiž, efektivne fungovanie štátu je základom fungovania ekonomiky.

Keďže som bol 2,5 roka na vojne u letcov, viem, koľko sme mali na letisku lietadiel. Neviem akú máme dnes armádu. Iba vidím veľa generálov. Ochránia nás? Ako ekonóm viem, že vlastný daňový system patrí k základným atribútom  optimálneho fungovania ekonomiky krajiny a viem ako sa má optimalizovať štruktúra komplexného daňového systemu krajiny. Dnes o tom nepočuť. Dobre sa pamätám ako sme bojovali po roku 1989 za vlastnú menu a viem čo to znamená optimálne určiť výmenné kury vlastnej meny. Viem, čo sú zisky z výmeny tovarov medzi krajinami na báze výmenných kurzov. Riadenie štátu predpokladá vlastné zákonodarstvo, na ktorom stavia ekonomický system. Iba čítam a počúvam, že Slovensko sa stalo tretím najvyšším percentuálnym čistým prijímateľom z rozpočtu EÚ, hneď po Českej republike a Maďarsku. Kto ako ako vypočítal ten čistý príjem? Mám dojem, že sa nechávame otupovať. Všetci si musíme uvedomovať hrôzu utrpení a zabíjaní vo svete, páchaných až z čírej bezmyšlienkovosti. Ídey a ideály musíme mať. Ekonomická veda nám núka svoje poznatky. Hriešne ich obchádzame a preto sa dozvedáme, že EÚ zahníva. A tak sa objavila, povedal by som, rezignácia poznatkov. Dnešnej „ekonomickej vede“ chýba ponor do ľudského života. Mimovedecké záujmy prakticky nedokážeme vylúčiť z fungovania ekonomiky. A preto EÚ zahníva. Nechcem žiť v útvare, ktorý zahníva. Predovšetkým ekonómovia v štátoch EÚ musia mať strach, čo sa deje s ich štátom a aj EÚ. Fugovanie ekonomického systému predpokladá efektívne fungovanie štátu. V mnohých členských štátoch nie je na liečbu chorých, ale pre cudzích posielame lietadlá, lebo si to vynucujú pseudoneziskovky.

Na záver odcitujem nášho velikána Štefana Moyzesa, prvého predsedu Matice Slovenskej: „A zaiste, ako nad blaho môjho národa nenie mi nič vznešenejšieho, tak ani nad priazeň môjho národa nenie mi nič vyššieho, čoby to i hneď bola priazeň celého sveta. Dôvere, slávne zhromaždenie!, ktorú požíva tento nový spolok náš literárny, ustúpiť musí každá iná dôvera“.

Jaroslav Husár

Článok pôvodne vyšiel aj na slovenskeslovo.sk.