Bratislava 17. augusta 2016 (HSP/slovenskeslovo.sk/Foto:TASR/AP-Matt Dunham)

Dnes som dostal mail a v ňom článok s nadpisom, ktorý som práve uviedol.  Verím, že drvivú väčšinu občanov v každom štáte EÚ pichlo pri srdci

Aj mňa, keď sa o EÚ píše, že zahníva. My sme iba nedávno veľkolepo preberali predsedníctvo v EÚ a predstavitelia nám ju vykreovali tak, že nič iné nám nemôže dať istotu, že nič iné nás nezachráni. Mne však chýbajú zdroje dôvery pre tieto tvrdenia.

Akosi nevdojak mi napadlo, ako naši velikáni Štefánik, Murgaš, Hodža, Štúr, či poeti, svedomie národa, Hviezdoslav,  S. Chalupka, Sládkovič lipli a hrdili sa poctivou prácou slovenského ľudu. S. Chalupka napísal: Kto kradmou rukou siahne na Tvoju slobodu /a čo i dušu dáš v tom boji divokom/… Alebo nemôžem nezacitovať ešte aj M. Várossa, tiež velikána: „Spomeniem zopár takýchto slov – pojmov, ktoré sme zdedili z minulosti s neoddeliteľnou metafyzicko-špekulatívnou príťažou: pravda, dobro, zodpovednosť, spravodlivosť, sloboda, mravnosť, láska, angažovanosť, viera, humanizmus, solidarita, lojálnosť, revolučnosť atď., atď.“ Nie sú to pojmy, na ktorých by ľudstvo malo budovať svoju budúcnosť? O tom hovorili aj G. Washington, či J. W. Goethe. Vlasť pre nich neboli prázdne slová. Ľudia sa, ako vidíme aj dnes, o uvedené hodnoty a pre ne svária, utláčajú a zabíjajú. Hovorí o tom aj F. Fukuyama v nedávno vydanej knihe Koniec dejín a posledný človek. A predsa.

Aj keď ma prekvapil nadpis z mailu, pozrime si iba, čo sa deje nielen u nás. Na pracoviskách je veľa ľudí, ktorých sužuje strach, v ordináciách neurológov vidíme stovky ľudí, ktorí trpia duševnými chorobami. Pri prechádzke po Stromovej ulici v Bratislave narátate 6 lekární. V ČR zverejnili, že majú 600 000 nervovo chorých občanov. Osamelí vlci vo Francúzsku, Belgicku a Nemecku boli nervovo chorí jedinci. Na uliciach nachádzame tisícky bezdomovcov.  To hovorí o tom, že ľudia sú chorí a nevládni.  Ale prečo? Asi preto, že je korelácia medzi chorobou ľudí a chorobou spoločnosti. Dnes už ľuďom nepomáhajú lieky a spoločnosti nepomáhajú peniaze. EÚ neustále reformujeme. Vlastne začala v roku 1950 Spoločnosťou uhlia a ocele a dnešný jej stav po 66 rokoch je hrozivý. Je nereformovateľná, lebo sú v nej prepletené záujmy podnikateľov, fianančníkov a lobistov. Prevládli ich sebecké pohnútky. Do NR SR poslanci chodia oblečení ako bezdomovci. Požiadavky na ich slušné správanie sa im nepáči. Reformami sa kĺžeme po povrchu problémov, nezaujímame sa o obsah chodu spoločnosti. Iste potrebujeme nové a iné hodnoty. Nemôže byť odpoveďou cynizmus politiky, mravná otrlosť ekonomických záujmov, ktorá sa uhniezdila, čo sme si skoro ani nevšimli. Liberáli uznávajú iba túžbu po bohatstve a túžbu po uznaní. Stretáme sa s neuspokojenými nacionalistami, alebo kráčame povedľa uznaných prahnúcich fundamentalistických náboženstiev. Feudalizmus nahradil otrokárstvo, kapitalizmus nahradil feudalizmus. Vnucuje sa mi otázka: čo nahradí kapitalizmus?

Ako ekonóm, ktorý sa už 60 rokov zaoberá ekonómiou, musím povedať, že Karvaš, či Briška objasnili ako funguje ekonomika a hovorili o hospodárskom ideáli. Ba aj otec ekonómie, a to už v roku 1774 vo svojom diele Bohatstvo národov dal celému  zložitému sociálnemu pohybu spoločnosti zmysel. Predtým sa však vysporiadal s predpokladmi fungovania ekonomiky a preto napísal dielo Teória mravných citov, čím si získal slávu, v ktorom ukázal aké má byť mravné konanie ľudí. Neustále reformujeme či už v zdravotníctve, či v školstve či v ekonomike. Ľudia bažia za peniazmi. Avšak peniaze nepomôžu. Reformy nepomôžu, nepomôže nič v dnešnej podobe fungovania sveta, vnímaní sveta. Obludný je systém, ktorí plodí miliardárov: D. Schwarz (Lidl), B. Arnault (luxusné tovary), B. Gates (Microsoft). Systém je obludný. Iránci odsúdili a obesili vraj zradcu, Shahram Amiriho, ktorý sa vrátil domov z Ameriky v úlohe jadrového znalca, aby vraj špehoval a zrádzal vlastnú krajinu. Súd sa vyjadril, že pracoval v prospech najúhlavnejšieho nepriateľa zeme, Ameriky, a to si vyžadovalo trest smrti obesením, ktorý bol vykonaný.

Autor v spomenutom maili uvádza pre väčšinu ľudí neznáme fakty. Uvediem jeden závažný príklad. Občan sa nikde nedozvie počet bruselských darmožráčov. Skupina študentov z Open Europe si dala prácu a sčítala aktívnych kmeňových zamestnancov [(komisia  (34335), parlament (8190), súd atď., atď.] a zistila, že je to až 169 532 ľudí. Neuveriteľné číslo. EÚ neustále zachraňuje krachujúce Grécko, ktoré oklamalo celú EÚ a to klamaním o stave svojej ekonomiky a doslova parazituje na ochote ostatných štátov i napriek tomu, že podiel dlhu na HDP už v roku 1994 malo viac ako 14%. Má ekonomika krajiny žiť z milodarov? EÚ pod hrozbou krátenia dotácií zaviedlo kvóty na rozdeľovanie imigrantov, které do našej krajiny nikto nepozval. EÚ celkom zlihalo pri ochrane Schengenského priestoru pred ilegálnymi migrantami, a tak odhalilo pravú podstatu neschopnosti štátnej byrokracie EÚ. Predovšetkým ekonómovia krajín EÚ musia mať strach, čo sa s ich štátom a aj EÚ deje. Totiž, efektivne fungovanie štátu je základom fungovania ekonomiky.

Keďže som bol 2,5 roka na vojne u letcov, viem, koľko sme mali na letisku lietadiel. Neviem akú máme dnes armádu. Iba vidím veľa generálov. Ochránia nás? Ako ekonóm viem, že vlastný daňový system patrí k základným atribútom  optimálneho fungovania ekonomiky krajiny a viem ako sa má optimalizovať štruktúra komplexného daňového systemu krajiny. Dnes o tom nepočuť. Dobre sa pamätám ako sme bojovali po roku 1989 za vlastnú menu a viem čo to znamená optimálne určiť výmenné kury vlastnej meny. Viem, čo sú zisky z výmeny tovarov medzi krajinami na báze výmenných kurzov. Riadenie štátu predpokladá vlastné zákonodarstvo, na ktorom stavia ekonomický system. Iba čítam a počúvam, že Slovensko sa stalo tretím najvyšším percentuálnym čistým prijímateľom z rozpočtu EÚ, hneď po Českej republike a Maďarsku. Kto ako ako vypočítal ten čistý príjem? Mám dojem, že sa nechávame otupovať. Všetci si musíme uvedomovať hrôzu utrpení a zabíjaní vo svete, páchaných až z čírej bezmyšlienkovosti. Ídey a ideály musíme mať. Ekonomická veda nám núka svoje poznatky. Hriešne ich obchádzame a preto sa dozvedáme, že EÚ zahníva. A tak sa objavila, povedal by som, rezignácia poznatkov. Dnešnej „ekonomickej vede“ chýba ponor do ľudského života. Mimovedecké záujmy prakticky nedokážeme vylúčiť z fungovania ekonomiky. A preto EÚ zahníva. Nechcem žiť v útvare, ktorý zahníva. Predovšetkým ekonómovia v štátoch EÚ musia mať strach, čo sa deje s ich štátom a aj EÚ. Fugovanie ekonomického systému predpokladá efektívne fungovanie štátu. V mnohých členských štátoch nie je na liečbu chorých, ale pre cudzích posielame lietadlá, lebo si to vynucujú pseudoneziskovky.

Na záver odcitujem nášho velikána Štefana Moyzesa, prvého predsedu Matice Slovenskej: „A zaiste, ako nad blaho môjho národa nenie mi nič vznešenejšieho, tak ani nad priazeň môjho národa nenie mi nič vyššieho, čoby to i hneď bola priazeň celého sveta. Dôvere, slávne zhromaždenie!, ktorú požíva tento nový spolok náš literárny, ustúpiť musí každá iná dôvera“.

Jaroslav Husár

Článok pôvodne vyšiel aj na slovenskeslovo.sk.