Môj profil 
Predplatné
“Prezident povedal, že ak “sa my, politici, teraz nedokážeme dohodnúť, jediný demokratický spôsob, ako riešiť situáciu, sú predčasné voľby,” vyhlásil Mirošničenko.
V rozhovore pre viaceré médiá Mirošničenko spresnil, že Janukovyč tento scenár, ktorého súčasťou sú aj zmeny v ústave, načrtol minulý týždeň na stretnutí s poslancami vládnej Strany regiónov.
Prezidentov blízky spolupracovník vysvetlil, že Janukovyč predostrel dva scenáre postupu: buď “amnestiu zadržaných demonštrantov a evakuáciu opozíciou obsadených vládnych objektov, alebo predčasné voľby”.
Mirošničenko pripomenul schválenie zákona o amnestii z minulého týždňa, ale dodal, že zatiaľ sa neuplatňuje. Vedenie štátu podľa neho stále verí, že krízu sa podarí prekonať vďaka prvému scenáru, aj keď druhý stále “zostáva na stole”.
Janukovyčov zástupca v parlamente zdôraznil, že vedenie krajiny v žiadnom prípade nechce politickú situáciu riešiť silou a nemieni ani vyhlásiť výnimočný stav. Podľa Mirošničenka Janukovyč na stretnutí uviedol, že ukrajinské vedenie má “možnosť oslobodiť vládne budovy, dokonca aj Majdan (kyjevské Námestie nezávislosti) silou”, ale “k tomu nikdy nepristúpi”.
Tieto vyhlásenia by mali upokojiť Západ, ktorý sa snaží prispieť k ukončeniu krízy na Ukrajine okrem iného aj prísľubmi prípadnej finančnej pomoci.
Spojené štáty tak v pondelok potvrdili, že s EÚ rokujú o tejto forme pomoci. Janukovyč túto skutočnosť nijako nekomentoval, ale varoval pred “extrémizmom” opozície.
K zatiaľ hypotetickej podpore Kyjeva zo strany USA a EÚ by mohlo dôjsť po vytvorení ukrajinskej vlády technokratov a po tom, ako sa tento štát opäť vydá cestou naznačenou Medzinárodným menovým fondom. Uviedla to podľa ukrajinských médiá hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Jennnifer Psakiová. Podľa tlačovej služby šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej sa Kyjev okrem toho musí zaviazať k pokračovaniu reforiem a ukončeniu násilností.
Tie na Ukrajine vypukli 21. novembra po tom, ako vláda pozastavila prípravy na euroitegráciu. Násilnosti sa vystupňovali 19. januára, keď došlo k prudkým stretom medzi bezpečnostnými zložkami a radikálnymi demonštrantami. Opozícia žiadala demisiu vlády a pokračovanie v integrácii do európskych štruktúr. Pod patovej situácie 28. januára premiér Mykola Azarov podal demisiu, pričom jeho vláda zostane vo funkciách až do vymenovania nového kabinetu. Vedením vlády je poverený doterajší vicepremiér Sergej Arbuzov. V noci na 30. januára parlament schválil spomínaný vládny návrh zákona o amnestii, ktorý opozícia odmieta.
jf
.jpg)
