Terchová 18. februára 2016 (HSP/Foto:Ján Miho)
Prinášame vám rozhovor s jediným vozičkárom na kandidátke KDH – Jánom Mihom z Terchovej, ktorý napriek tomu, že je zdravotne hendikepovaný, žije aktívny a plnohodnotný život
Ste telesne postihnutý, ale vo vašej rodnej obci aktívny. Zúčastňujete sa života v obci, boli ste miestnym poslancom, šéfredaktorom obecných novín. Povedzte nám viac o vašom živote v Terchovej.
Tak pekne poporiadku. V roku 1987 som skončil Gymnázium na Mokrohájskej v Bratislave, prišiel som domov a nemal som žiadnu perspektívu. Dva roky som pomáhal administratívne miestnemu pánu farárovi, pátrovi Šabovi. Bola to pre mňa univerzita života. Na konci roku 1989 sa mi podarilo urobiť si vodičák, pre vozičkára je auto=sloboda. Osamostatnil som sa, dostal som od obce byt, našiel som si prácu a začal žiť, ako bežný občan. V prvých komunálnych voľbách som sa stal poslancom obecného zastupiteľstva. Politika ma začala zaujímať od Nežnej revolúcie. V roku 1988 som v Terchovej založil miestnu organizáciu Zväzu invalidov, ktorá má dnes už 80 členov, sme najaktívnejšia organizácia v obci. V roku 1991 som sa stal šéfredaktorom obecných novín Terchová a som ním až doteraz. Robím všetko, čo sa dá v rámci mojich možnosti.
Rád cestujete. Boli ste už na viacerých pre našinca exotických miestach. Povedzte nám kde všade a v akých zaujímavých situáciach ste sa tam ocitli.
Dovolím si neskromne napísať na tomto mieste, že som ako vozičkár precestoval takmer pol zemegule. Takmer celú Západnú Európu, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko, Izrael, Jordánsko, Južnú Ameriku, Brazíliu, Argentínu. Tých miest bolo veľmi veľa. Najradšej si spomínam na Paríž, Rio, Sao Paulo, Benátky, mesto Petra v Jordánsku. Pre mňa bolo fascinujúce Mŕtve more, rieka Jordán, celá Svätá zem, kade chodil Ježiš Kristus, bol som aj na Golgote. V Riu de Janeiro som bol na hore Corcovado, kde je najväčšia socha Ježiša Krista, postavená v roku 1931, úžasný výhľad na mesto a more. V roku 2013 som bol na stretnutí mládeže s pápežom Františkom v Riu de Janeiro na pláži Copacabana do konca života budem spomínať na úžasnú atmosféru. V Buenos Aires som bol v dome, kde sídli Slovenský kultúrny spolok v Argentíne, našiel som tam skvelého človeka, s ktorým si dodnes píšem. Navštívil som vodopády Iguazu medzi Brazíliou a Argentínou, nesmierna sila prírody. Tých miest je veľmi veľa po svete, ktoré sa mi vryli do pamäti.
Rozhodli ste sa vstúpiť do politiky. Prečo a čo by ste v politike chceli presadiť, resp. riešiť?
Na kandidátnej listine KDH som ocitol vďaka politikom zo Žiliny, Ing. Peter Belinský a doc. Martin Fronc, bývalý minister školstva. V mojom prípade je agenda ako poslanca NR SR úplne jasná, oprava zákonov, ktoré sa týkajú zdravotne postihnutých občanov. Naozaj je čo naprávať. Dúfam, že dostanem podporu aj od občanov so zdravotným postihnutíma stanem sa poslancom v našom parlamente. Zdraví nám možno chcú pomôcť, ale nevedia ako a ja viem, čo je potrebné urobiť. Mám takú víziu, že až ma stretne o 4 roky nejaký vozičkár, že mi bude môcť povedať, že sa jeho životné podmienky zlepšili. Byť poslancom by mala byť služba občanom a toto chcem naplniť konkrétnym obsahom.
Kandidujete za KDH na 50 mieste. Prečo práve táto strana? KDH má teraz asi najhoršie preferencie v celej svojej histórii, ako to vnímate a čím to podľa vás je?
V roku 1990 som v prvých komunálnych voľbách kandidoval v Terchovej za obecného poslanca práve za KDH. Dodnes som členom KDH. Mám 50 rokov, tak preto číslo 50 (smiech). V týchto voľbách kandiduje 23 politických strán, čo je podľa mňa na malé Slovensko veľa. Je tu pretlak politických strán vo voľbách od roku 1990. 6. marca 2016 sa dozvieme výsledky volieb, potom zhodnotíme, kde sme urobili chyby. Preferencie je jedna strana mince, výsledky volieb druhá strana mince. Počkajme si na výsledky a potom môžeme analyzovať prečo voľby dopadli tak, ako dopadli. Sám som zvedavý, akú dostaneme podporu od občanov. Verím, že hodnoty, ako rodina, bezpečný domov sú dôležité pre väčšinu národa.