Bratislava 17. mája 2021 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Kto vedie proti komu tzv. novodobú hybridnú vojnu? Je Ruská federácia aktívna, pri rozvracaní Západu, ako to tvrdia mnohí liberálni prozápadní aktivisti? Alebo sú v tomto konflikte omnoho aktívnejší Spojené štáty americké a Európska únia? V svojom komentári na tieto otázky odpovedá bývalý disident, zakladateľ a prvý predseda KDH, bývalý premiér SR a advokát Ján Čarnogurský st.

Čarnogurský začal svoj komentár spomienkou z bývalého režimu. Pripomenul, že v 50-tych rokoch minulého storočia zemiakové polia jednotných roľníckych družstiev pravidelne napádali kŕdle mandelinky zemiakovej. Režim nemohol povedať, že je to pre neschopnosť stranou dosadených predsedov družstiev, ale noviny boli plné, že mandelinku prinášajú agenti amerických imperialistov.

„Postrek vtedy ešte nebol, chodili ich ručne zberať brigády stredoškolákov. Pre študentov to bola vítaná náhrada za hodiny matematiky alebo slovenčiny. Ani názov „hybridná vojna“ ešte nebol známy, keby bol, zažívali by sme opakované hybridné útoky amerických imperialistov proti socialistickému táboru.“

Časy sa zmenili, aj pomer síl vo svete, aj terminológia. „Ale dnes Západ nemôže priznať, že pomer síl sa zmenil a pripustiť prinajmenšom svoj ústup. Pre svoje neúspechy vymyslel názov hybridná vojna Ruska. Za všetko je vinné Rusko.

Nuž, niečo na tom je, ale inak… Ako ilustráciu použijem prípad Edwarda Snowdena. Pracoval pre americkú tajnú službu NSA, oboznámil sa, ako odpočúva celý svet aj spojencov, napríklad Angelu Merkelovú. Poburovalo ho to, chcel oboznámiť svet, ale vedel, že na Západe by ho hneď dostali ruky americkej justície. V júni 2013 odletel do Hongkongu a tam chcel požiadať o azyl. Hongkong je súčasťou Číny, ale ani Čína si nemohla dovoliť poskytnúť azyl tak horúcemu žiadateľovi. Tak mu aspoň dovolila odletieť do Ruska. Tam mu azyl udelili, neskôr aj občianstvo a Snowden doteraz žije v Rusku. Americká justícia v Rusku na neho nemá. Bez Ruska by si nebol mohol dovoliť odhaliť americké globálne odpočúvanie.“

Hlavným nástrojom ruskej hybridnej vojny sú údajne ruské médiá. Ján Čarnogurský st. tvrdí, že médiá v Rusku uverejnia a rozšíria do sveta veci, ktoré by americká cancel culture buď úplne udržala pod pokrývkou alebo aspoň mimo hlavných médií. „Keby sa potom aj objavili na internetovom portáli s obmedzeným dosahom, škoda by nebola taká veľká. Ale ruská globálna televízia Russia Today (RT)  a novinárska agentúra Sputnik začali pôsobiť v angličtine. Ich spravodajstvo dosiahlo široký záber.“

Pripomenul, že v roku 2018 Veľká Británia začala vyšetrovanie RT, ktoré malo alebo mohlo vyústiť do odobrania licencie. „Rusko hneď pohrozilo, že odoberie licenciu britským médiám, pôsobiacim v Rusku. Londýn si odobranie licencie RT rozmyslel.

V lete minulého roku vznik hnutia Black Lives Matter v Spojených štátoch sprevádzali nepokoje a ničenie v amerických mestách. V televíznych správach som pozeral nepokoje v meste Portland, štát Oregon v Slovenskej televízii a na ruskom Prvom kanále. Ničenie demonštrantov v meste bolo impozantné. V Slovenskej televízii tomu venovali azda 30 sekúnd, v ruskej televízii najmenej 5 minút. Ukázali zničené obchody v centre mesta, rozhovory s ľuďmi na ulici. Kto reportáž videl, povedal si, že Spojené štáty sa prepadajú do chaosu. Bola to ruská hybridná vojna?“

„V americkej prezidentskej kampani 2016 svetový liberálny establishment podporoval Hillary Clintonovú. Hillary dlho viedla v prieskumoch. Vo volebnom roku sa objavili správy odoslané z jej súkromného notebooku, ktoré mali obsahovať aj štátne tajomstvá. Hneď sa objavili obvinenia, že k správam z notebooku sa dostala ruská tajná služba. FBI začala podozrenie vyšetrovať, ale v júli 2016 vyšetrovanie uzavrela. Vtedajší šéf FBI Comey však v októbri 2016 vyšetrovanie obnovil, pretože sa objavili správy v počítači Clintonovej poradkyne Hume Abendinovej v súvislosti s iným prípadom. Vtedy už nikto nemohol obviniť ruskú tajnú službu. Prezidentské voľby vyhral v roku 2016 Donald Trump.“

Čarnogurský dodal, že ho neprekvapuje, že americké médiá obviňujú ruské médiá z toho, čo samé robia. „V marci Slovensko doviezlo z Ruska vakcínu Sputnik V. Riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová pustila do sveta nekvalifikované reči o nevhodnosti Sputnika pre vakcináciu. Baťovej reči hneď prevzali americké noviny New York Times a z nich sa správa rozšírila. V ktorom inom prípade rozšírili NYT správu zo Slovenska?“

Tvrdšie prostriedky hybridnej vojny

Bývalý slovenský premiér si myslí, že Západ vedie proti Rusku hybridnú vojnu nie iba médiami. „O ukrajinskom Majdane 2014 vypovedala americká diplomatka Victoria Noolandová v kongresovom výbore, že Spojené štáty vynaložili 5 miliárd dolárov, aby si ukrajinský ľud mohol slobodne zvoliť svoju vládu.“ Čarnogurský v komentári poznamenal, že Ukrajina sa po Majdane prepadla medzi najchudobnejšie krajiny na svete.

„Počas Majdanu snajperi zastrelili v Kyjeve asi 100 ľudí a snajperov objednali ľudia z následnej ukrajinskej mocenskej elity. Preskočiac pár rokov, ministri zahraničia krajín Európskej únie teraz v máji sa dohodli, že vynaložia peniaze na podporu občianskej spoločnosti v Rusku. Zrejme majú na mysli aj prívržencov Alexeja Navalného. Možno by urobili efektívnejšie keby nahradili za Navalného škodu francúzskej spoločnosti Yves Rocher. Za spreneveru peňazí Yves Rocher bol Navalný odsúdený do väzenia. Keby Yves Rocher dostala nahradenú škodu, Navalný by mal väčšiu šancu dostať sa na slobodu.“

Hybridná vojna sa podľa Čarnogurského prejavil aj pri nedávnej českej kauze Vrbetice. V septembri 2014 tam v sklade vybuchla munícia, zahynuli dve osoby, v októbri nasledoval ďalší výbuch. Škoda dosiahla miliardu českých korún. „Munícia patrila bulharskému obchodníkovi so zbraňami Emilianovi Gebrevovi. Podľa správ médií, Gebrev dovážal zbrane do Sýrie a na Ukrajinu. Ani v jednej krajine nebola vládna armáda odkázaná na dodávky zbraní od súkromného bulharského obchodníka.

„Zbrane mohol dodávať len nevládnym ozbrojeným zoskupeniam. Ale zbrane dodávané v Sýrii rôznym opozičným zoskupeniam sa skôr alebo neskôr dostali do rúk Islamského štátu (išlo o rok 2014). Islamský štát bol teroristickou organizáciou, ktorá pred kamerami odrezávala ľuďom hlavy. Nevládne ozbrojené zoskupenia na Ukrajine, napr. Pravý sektor rozhorievali občiansku vojnu a tiež vraždili ľudí. Prekaziť dodávku zbraní takým príjemcom bol záslužný čin.“

Ján Čarnogurský si myslí, že česká tajná služba musela vedieť, ku komu smerujú zbrane od Gebreva. Ak napriek tomu česká vláda umožnila skladovať zbrane na českom území, dala sa na vojnový chodník a mala si byť vedomá rizika. „Za výbuchy je spoluzodpovedná. Otázky o Vrbeticiach nemôžu začínať až septembrom 2014, ale musia začínať skôr. Kde-kto v Česku teraz obviňuje z výbuchu ruské tajné služby, Rusko to popiera. Ale otázky, ktoré kladiem, zatiaľ nikto nepoložil, už ani nehovoriac, že nezodpovedal.“

Vysvetlenie obvinení z hybridnej vojny je z pohľadu Čarnogurského st. jednoduché. „Západ stratil hegemóniu v medzinárodných vzťahoch. Stratil hegemóniu aj v mediálnom pôsobení (kde sú časy Beatles!), vo finančných možnostiach, v ekonomike, áno, aj v tajných službách.“

„Česká republika sa diví, že ona vykázala 18 ruských diplomatov a Rusi 20 českých. Nepomer je ešte väčší, Rusi im vyšli v ústrety. Západ, vcelku pochopiteľne, nechce stratu hegemónie priznať a vedie reči o hybridnej vojne. Čím dlhšie si bude realitu zakrývať, tým horší bude pre neho konečný výsledok.“