Jad va-šem sa ospravedlnil za skreslenie historických faktov počas fóra o šoa

Jeruzalem 4. februára 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alik Keplicz)

Pamätník obetí a hrdinov holokaustu Jad va-šem v Jeruzaleme sa ospravedlnil za nepresnosti a skreslenie faktov v materiáloch prezentovaných na nedávnom svetovom fóre k 75. výročiu oslobodenia nacistického tábora smrti Auschwitz

K tomuto ospravedlneniu došlo po tom, ako bol Jad va-šem kritizovaný za prílišné zdôraznenie úlohy Ruska/Sovietskeho zväzu pri ukončení druhej svetovej vojny a – naopak – za vyhýbanie sa informáciám, ktoré Moskva považuje za háklivé či nepravdivé.

Ako informoval denník The Times of Israel, videozáznamy prezentované na slávnostnom ceremoniáli v Jeruzaleme sa takmer výlučne zameriavali na úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke nacistov, zatiaľ čo rolu Spojených štátov, Británie a ďalších krajín pri oslobodzovaní Európy od nacizmu bagatelizovali.

Ako v utorok uviedla rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), v liste vedenia Jad va-šemu adresovanom izraelskému denníku Haarec sa píše, že materiály použité na podujatí za účasti šéfov štátov a vlád desiatok krajín obsahovali historické “nepresnosti” a “skreslené skutočnosti”, čo následne “vyvolalo dojem nevyváženosti”.

Tento prístup kritizovali aj mnohí historici, politici i iní verejní činitelia, pričom niektoré z negatívnych komentárov smerovali priamo na Jad va-šem.

Stanica RFE/RL vysvetlila, že videá i ďalšie materiály prezentované na fóre neuvádzali zločiny Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny ani jeho zodpovednosť za jej rozpútanie. Nehovorili nič ani o rozdelení Poľska medzi ZSSR a Nemecko v roku 1939.

Na ilustračných mapách boli nesprávne zachytené hranice Poľska a jeho susedov a vôbec na nich nebola označená Ukrajina, ktorá je momentálne v konflikte s Ruskom.

Pamätník Jad va-šem sa vo svojom liste za túto chybu ospravedlňuje, pričom dodáva, že videomateriály použité na spomínanom slávnostnom podujatí neodzrkadľujú jeho postoj k historickým udalostiam.

Táto inštitúcia vo svojom liste súčasne ubezpečila, že jej záväzok voči Izraelu a židovskému ľudu naďalej spočíva v zisťovaní faktov s cieľom zabrániť rôznym krajinám v pokusoch zakryť alebo skresliť politický diskurz o tragických udalostiach druhej svetovej vojny.

Podľa RFE/RL Jad va-šem vo svojom liste de facto pripúšťa, že ku skresleniu historických skutočností pristúpil kvôli politickým a diplomatickým záujmom ruského prezidenta Vladimira Putina, píše Haarec.

Jedným z hlavných organizátorov fóra bol prezident Európskeho židovského kongresu, oligarcha ruského pôvodu Viačeslav (Moše) Kantor, ktorý má blízko k ruskému prezidentovi.

Na svetovom fóre o holokauste a o boji proti antisemitizmu sa odmietol zúčastniť poľský prezident Andrzej Duda, a to práve pre to, že Putin bol jedným z hlavných hostí a rečníkov podujatia.

Ako písali poľské médiá, pre Varšavu bola takáto situácia neprijateľná: očakávalo sa totiž, že Duda by bol nútený počúvať, ako ruský líder naďalej vyjadruje “nepravdivé tézy o druhej svetovej vojne”. Z rovnakého dôvodu účasť na jeruzalemskom fóre odmietol aj litovský prezident Gitanas Nauséda.

Putin totiž v posledných dňoch roku 2019 niekoľkokrát hovoril o dôvodoch vypuknutia druhej svetovej vojny, politike Poľska a ZSSR v predvojnových rokoch, takzvanom pakte Molotov-Ribbentrop.

Okrem iného Putin podľa RFE/RL obvinil Poľsko zo spolupráce s Nemeckom počas rozdelenia Československa, označil poľského veľvyslanca v Berlíne za “antisemitskú sviňu” a de facto ospravedlnil sovietsku inváziu do Poľska v septembri 1939, pričom opakoval tézy sovietskej dobovej propagandy, že poľská vláda v tom čase nemala kontrolu nad krajinou.

Tieto Putinove tvrdenia vyvolali ostrú reakciu Poľska a kontroverzie v ruskej spoločnosti.

Koncentračný tábor Auschwitz oslobodili sovietske jednotky 27. januára 1945. Na území bývalého nacistického vyhladzovacieho tábora je múzeum, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.