Košice 3. novembra (TASR) – Na post predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) kandiduje ako nezávislý 62-ročný Jaroslav Džunko z Košíc. Vytváranie nových pracovných miest vidí v uplatňovaní nových technológií. Realizovať chce svoj návrh na patent pri výstavbe tunela pod Soroškou, čo by podľa neho prinieslo rozvoj kamenárskeho priemyslu. Rozhovor s J. Džunkom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).

– Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post predsedu KSK? V čom vidíte svoje prednosti? –

Motív je v tom, že mám veľa životných skúseností a nepáčia sa mi mnohé praktiky politických strán. Mám skúsenosti aj z rôznych zamestnaní a mám veľmi dobré technické predstavy o riešení istých problémov. Aj v tom vidím svoje výhody oproti iným kandidátom. Chcem sa aj presadiť. Pokúšal som sa v minulosti dostať do nejakých vedúcich funkcií cez výberové konania, najmä na ministerstvách životného prostredia a hospodárstva, ale bol som desaťkrát neúspešný. Zo skúsenosti viem, že v štátnej správe sú väčšinou ľudia, ktorí pozerajú iba do paragrafov a nevidia v mnohých veciach praktické problémy zo života.

– Čo by ste chcel zmeniť, aké sú vaše programové priority?

Chcem presadiť, aby sa realizovali nové patentované technológie, ktoré môžu posunúť Slovensko na vyššiu technickú úroveň, a to aj v rámci sveta. K programovej priorite patrí vybudovanie cestného tunela pod Soroškou na základe môjho najnovšieho návrhu na patent. Ide o veľmi ekologickú metódu, ktorá umožňuje, že z profilu tunela sa vydolujú veľké kamenné hranoly, tie sa vyvezú a môžu sa spracovať v kamenárskom priemysle. V poľnohospodárstve mi prekáža, že človek už prakticky nemôže kúpiť nechemicky konzervované potraviny. Preto mám veľké vízie a predstavy, že na východnom Slovensku by malo dôjsť k uplatneniu nových technológií, ktoré by umožnili priamo v poľnohospodárskych dvoroch pripravovať kvalitné potraviny. Tretí dôležitý bod programu sú verejné výberové konania do verejnej služby. Verejné znamená to, že výberová komisia pred všetkými účastníkmi konania povie, ty máš také chyby, ty také. Účastníci prednesú svoj projekt pred všetkými. Samozrejme, takéhoto konania sa budú môcť zúčastniť aj novinári. Toto by prinieslo na Slovensku veľký poriadok a odstránenie korupcie v štátnej správe, kde by sa do funkcií dostávali najlepší odborníci.

– Samosprávny kraj má vymedzené kompetencie, ako by ste chceli ako predseda KSK uplatňovať nové technológie?

Podľa zákona môže samosprávny kraj aj podnikať, takže tam istý priestor vidím. A aj samotné obce a poľnohospodárske družstvá majú istý priestor na to, aby si sami niečo realizovali.

– Košický kraj zápasí s vysokou nezamestnanosťou. Ako by ste chceli prispieť k jej riešeniu?

Hovoril som už o výstavbe tunela pod Soroškou, kde sa vydolujú obrovské kamenné kvádre, a tie sa vyvezú pre rozvoj kamenárskeho priemyslu. Tunely sa dajú budovať ekonomicky a je možné zároveň zvýšiť zamestnanosť. Nové technológie umožnia aj nové pracovné miesta na vidieku.

– Ako vidíte možnosti úspor a zlepšenia financovania fungovania KSK? –

Jedným z bodov môjho programu je, že by bolo potrebné pred výberovým konaním urobiť úradnú kalkuláciu nákladov na realizáciu diela. V súčasnosti je ten zákon postavený tak, že to asi povinnosť nie je a výsledok vidíme. Tri spriaznené dcérske spoločnosti sa dohodnú, ideme do výberového konania, ty dáš milión, ja o 10.000 menej a ty o 10.000 viac. Ten, kto dá najnižšiu cenu, vyhrá, ale v skutočnosti je možno cena na realizáciu diela len 300.000. Ale ako to má vedieť predseda samosprávneho kraja alebo výberová komisia? Veď oni musia vopred zamestnať nejakých ekonómov, ktorí tej technike a realizácii diela rozumejú, a oni prepočítajú, že maximálne to môže stáť 300.000. Tak potom také výberové konanie zrušme, ak niekto žiada za realizáciu milión! Tam vidím možnosť veľkých úspor aj v rámci celého Slovenska. Takže potom zvýši veľa peňazí aj na šport, kultúru, či školstvo.

– Aké by boli vaše prvé kroky po zvolení? –

Nechcem robiť nejaké personálne čistky, pretože ja som bol s dvoma vysokými školami dvakrát nezamestnaný a nikomu neprajem, aby to zažil. Myslím, že je vždy priestor, aj v tom najhoršom prípade, dohodnúť sa so zamestnancom na znížení pracovného úväzku, či už v štátnej alebo verejnej správe.