Washington 3. septembra 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP-J. Scott Applewhite)
Pri príležitosti smrti senátora Johna McCaina mnoho osobností napísalo dojímavé nekrológy. “Išlo o spleti vyhlásení podpory, rešpektu a lásky z oboch strán politického spektra ku človeku, ktorý symbolizuje mnohé krvavé vojny a historický revizionizmus USA. Jeho pohreb zašiel príliš ďaleko,” uviedla írska novinárka Danielle Ryanová v komentári pre RT.
“Ak je niekto, kto má právo očistiť príbeh Johna McCaina, tak je to jeho dcéra Meghan McCainová. Môžeme jej dovoliť, aby v čase žiaľu prepísala a komentovala osobný príbeh svojho otca a považovala ho za hrdinu. To sa dá očakávať – i keď niekto by mohol namietať aj voči tomu,” píše Ryanová. Avšak podľa jej slov je nepredstaviteľné, aby bola pred celým svetom, na obrovskom pódiu ospevovaná a prekrúcaná vojna vo Vietname. “A to je práve to, čo sa pokúsila urobiť počas pohrebu svojho otca.”
“Nie je mi potešením písať niečo podobné o osobe, ktorá nedávno zomrela, alebo o jeho trúchliacej dcére – ale je potrebné uviesť niektoré skutočnosti o rodine McCainovcov a ich kontroverznosti. Ide o historický revizionizmus v jeho najnechutnejšej a najneprijateľnejšej podobe.”
Keď hovorila Meghan McCainová, aj jeho najsilnejší podporovatelia prítomní na pohrebe museli diskrétne zdvihnúť obočie a znepokojujúco sa zamrvili v laviciach. Stála pred katedrálou po boku politikov a vysoko postavených vojenských hodnostárov a prekrúcala Vietnam, barbarskú a najbrutálnejšiu vojnu Ameriky na ušľachtilý boj “za život a slobodu ďaších ľudí v ostatných krajinách”.
Meghan McCain interrupted a string of recycled Peggy Noonan lines to describe the criminal Vietnam war as a just fight for the “life and liberty of other peoples in other lands.” Historical revisionism at its most odious. #McCainMemorial pic.twitter.com/k4xvc4yzvw
— Max Blumenthal (@MaxBlumenthal) 1. septembra 2018
V úcte k práci svojho otca McCainová pripomenula publiku s výrazným náznakom nenávisti vo svojom hlase, že Vietnam bol “najodľahlejším a najviac nepriateľským kútom sveta”, v ktorom sa bojovalo. Možno aj ona zdieľa známu nechuť svojho otca k Vietnamcom, o ktorých raz napísal: “Nenávidím ich, budem ich nenávidieť tak dlho, pokiaľ budem žiť.”
McCain dávnejšie ozrejmil, že pri tomto výroku mal na mysli len svojich únoscov počas pobytu vo Vietname, keď bol vojnovým zajatcom. Keď bolo McCainove lietadlo zničené a on bol zajatý, započal sa základ jeho následného politického statusu “amerického vojnového hrdinu”. Treba však podotknúť, že jeho lietadlo letelo bombardovať civilnú továreň na žiarovky – išlo o jednu z 23 bombových misií ako súčasť operácie Rolling Thunder, počas ktorej USA zhodili na krajinu 643 000 ton bômb.
Neskôr sa McCain preslávil vyhláseniami o “frustrujúco obmedzených bombardovacích cieľoch”, ktoré mu väčšinou dovoľovali bombardovať len vojenské zariadenia a objekty ako továrne a cesty – a tvrdili, že ak by mohol “plne a konzistentne využiť vzdušné sily” (inými slovami, spáchať niekoľko vojnových zločinov), USA by si vo vojne počínali úspešnejšie.
They say a picture is worth a thousand words. pic.twitter.com/Vwwnx3GWz9
— Political Memester (@PoliticalMemes5) 2. septembra 2018
Reklama
Najpodstatnejšie detaily o vojne vo Vietname sú všeobecne známe a nepotrebujú hlbšiu analýzu, ale v nedávnom článku New York Magazine, ktorý pojednáva o vojne, je odsek: “Vo Vietname dnes deti zomierajú po tom, čo stúpia na nevybuchnutú muníciu alebo míny, ktoré sme zasadili. Bude tam mnoho ešte nenarodených vietnamských detí, ktoré prídu na svet s deformovanými hlavami a obrovskými nádormi v dôsledku defoliantov, ktoré sme pred 50 rokmi použili v tejto krajine. ”
“Horšie je, že nielen príbuzní dlhoročného senátora sa pokúšajú prepísať históriu. Médiá si dávajú veľkú námahu, aby presvedčili Američanov a svet, že John McCain opúšťa svet za sprievodu nepoškvrneného príbehu.” V smútočných rečiach boli záhadne vynechané poznámky o McCainovej vojenskej či politickej histórii, o jeho zozname prác s fantaziami o zmenách režimov v mnohých krajinách, o jeho akciách s neonacistami na Ukrajine a džihádistickými teroristami v Sýrii.
Obzvlášť znepokojujúce boli snahy niektorých zorganizovať pohreb McCaina ako nejaké masové pokarhanie prezidenta Donalda Trumpa. Článok v časopise New Yorker, novinárky Susan B. Glasserovej, odkázal na pohreb McCaina ako “stretnutie odporu” proti Trumpovi. (Trumpovi mimochodom odkázali, že si ho na pohrebe neželajú).
Henry Kissinger, Dick Cheney, George W. Bush and Joe Lieberman, welcome to the #Resistance pic.twitter.com/z6T3NX2lng
— Max Blumenthal (@MaxBlumenthal) 1. septembra 2018
V reportáži z Národnej katedrály vo Washingtone Glasserová napísala, že pohreb “rozumného muža” McCaina bol “stretnutím odporu pod klenutými stropmi a oknami z vitráží.” Redaktorka slovne tlieskala “pozoruhodnej” reči Meghan McCainovej a nechala čitateľa v jednoznačnom dojme, že éra Trumpa je jednoducho históriou, a že sa všetko vráti do normálu a dôjde k obnoveniu “zdravého rozumu” v Bielom dome.
Problémom je, že pre tieto politické skupiny, ktoré sa nazývajú novinármi, je Trump anomáliou, ktorá ich rozčuľuje – ale miestnosť naplnená po okraj nepotrestanými vojnovými zločincami ako Henry Kissinger, George W. Bush a Barack Obama je podľa nich úplným symbolom amerického dobra, pretože hovoria v príjemnejších tónoch, pričom posielajú Američanov, aby bojovali a zomierali v nespravodlivých vojnách, aby v konečnom dôsledku zaplnili vrecká výrobcov zbraní.