Môj profil 
Predplatné
„Trestali nás aj za to, že nás prichytili, ako sme sa pozdravili“, povedal denníku The Telegraph lekár z nemocnice Ibn al-Atheer vo východnej časti Mósulu, ktorá bola až do oslobodenia koncom januára pod kontrolou džihádistov.
„Niekedy sme sa mohli rozprávať cez zatvorené dvere, ale aj to bolo nebezpečné.“
Raz za mesiac navštívil nemocnicu vyšší veliteľ Islamského štátu v Iraku a Sýrii (ISIS), ktorý neustále nosil samovražednú vestu, a skontroloval, ako sa dodržiavajú ich pravidlá. Jednu zo sestričiek zbičovali za to, že nemala dostatočne zahalenú tvár (vyžadovali nikáb).
V tom čase nemocnicu spoločne riadil správca – lekár a Islamským štátom dosadený emír, diletant, ktorý nemal potrebné skúsenosti ani kvalifikáciu. „Hádali sme sa o všetkom, čo súviselo s riadením nemocnice. Nemohli sme urobiť nič, čo by oni neschválili, vždy mali prvé aj posledné slovo,“ povedal Dr. Ahmad.
„Vravel som im, že sa nedá pracovať pred namierenými hlavňami zbraní.“ Podľa Dr. Ahmada najväčšie nezhody sa týkali zákazu akýchkoľvek kontaktov medzi mužmi a ženami, pretože to znamenalo, že nie vždy sa mohol pacientkam venovať najvhodnejší špecialista. Ďalší konflikt nastal, keď islamisti odmontovali satelitnú anténu. „Mali sme veľa detí s leukémiou, ktoré v nemocnici strávili aj niekoľko mesiacov.
Boli šťastné, ak mohli pozerať kreslené filmy. Strašne na nás nakričali a prinútili nás televízory vypnúť. Im sa nedalo vysvetliť, že deti radi pozerajú kreslené filmy,“ vysvetľuje Dr. Ahmad.
„Daeš nepripustil, aby niekto pozeral čokoľvek, čo oni považujú za neislamské.“ Zdravotníci, a vlastne všetci, čo žili v tzv. kalifáte, mali zakázané vlastniť mobilné telefóny, takže ich komunikácia bola veľmi sťažená.
„Mali sme do činenia so psychopatmi, ktorí nás chceli vrátiť do doby kamennej“, vraví Dr. Ahmad. „To si ani neviete predstaviť, v akej nenormálnej situácii sme boli.“
Dr. Ahmad slúžil v časoch Saddáma Husajna ako vojenský lekár, neskôr sa špecializoval na hematológiu a v deň, keď ISIS dorazil do Mósulu, utiekol.
Približne tretina zo 600-členného personálu nemocnice vtedy utiekla z mesta. Kolega, ktorý zostal, však Dr. Ahmadovi zavolal a prosil ho, aby sa vrátil, lebo v nemocnici sú choré deti, ktoré potrebujú pomoc. „Vrátil som sa iba kvôli svojím pacientom, nie preto, že by som podporoval Daeš“, zdôraznil. Niektorí nelekárski pracovníci, napríklad upratovači a údržbári, však ušli preto, aby sa pridali k teroristickej skupine.
Posledných 24 mesiacov Dr. Ahmad nedostával výplatu, keďže vláda v Bagdade okresala mzdy zamestnancov na územiach ovládaných ISIS. „Bol som závislý na matke, ktorá poberá penziu od štátu.“
Sedem členov ich rodiny muselo vyžiť zo 60 000 dinárov (približne 48 eur) mesačne. Dr. Ahmada teší aspoň to, že nikdy nemusel liečiť bojovníkov ISIS. „Namiesto nás mali vlastný tím prevažne zahraničných zdravotníkov, od egyptských špecialistov na krvné banky až po saudskoarabských anasteziológov.“
Do nemocnice Ibn al-Atheer, jednej z najväčších v druhom najväčšom irackom meste, privážali zranených militantov iba v posledných dvoch mesiacoch armádnej ofenzívy, keď bolo veľa militantov zranených.
Keď boli militanti z ISIS prinútení na ústup, nemocnicu podpálili. Ešte predtým sa snažili ulúpiť čo najviac zariadení. Dr. Ahmad predvídavo ukryl drahý mikroskop zamaskovaný v prázdnej chladničke, ktorú, ako dúfal, nebudú prehľadávať. „Našťastie, do tej prázdnej chladničky sa nepozreli.“
Väčšia časť budovy bola požiarom značne poškodená. Situácia v tejto časti Mósulu má stále ďaleko od normálu. Pred nemocnicou kontroluje polícia všetkých mužov, či nemajú pri sebe výbušniny.
Nemocnica Ibn al-Atheer je plná zúfalých pacientov. Väčšina detí na novorodeneckom oddelení je na napojená na kyslíkové prístroje. Majú zníženú imunitu a dýchacie problémy, po bombovom útoku na susednú budovu sa mnohé nadýchali škodlivých plynov. Trpia psychickými a fyzickými následkami predchádzajúceho dlhodobého pobytu v preplnených úkrytoch.
V blízkosti nemocnice, hneď za úzkym korytom rieky Tigris, stále zúri mínometná paľba.
Dušan Volentič
.jpg)
.JPG)
