Na modlitbu Anjel Pána v nedeľu 22. septembra sa zhromaždili veriaci pod zatiahnutou oblohou, s dažďom na spadnutie. Pápež František ich pozdravil presne na poludnie z okna Apoštolského paláca. V príhovore objasnil Ježišovo prekvapivé podobenstvo z Lukášovej 16. kapitoly, kde dáva poučiť sa z  hoci nečestného, ale prezieravého počínania nepoctivého správcu:

„Ak budeme schopní premieňať bohatstvo na prostriedok vytvárajúci priateľstvá a solidárnosť, v raji nás nebude vítať len Boh, ale aj tí, s ktorými sme sa podelili vďaka dobrému hospodáreniu so všetkým tým, čo nám do rúk vložil Pán.“

„Zoči voči našej nedostatočnosti a našim zlyhaniam nás Ježiš uisťuje, že stále je tu čas na to, aby sme dobrom napravili vykonané zlo. Kto spôsoboval plač, nech robí niekoho šťastným; kto sa neprávom obohatil, nech obdaruje núdzneho. Ak tak budeme konať, Pán nás pochváli, že „sme si počínali opatrne“, čiže s múdrosťou toho, kto sa považuje za Božie dieťa a dáva celého seba pre nebeské kráľovstvo.“

Po spoločnej modlitbe a udelení požehnania Svätý Otec medzi prítomnými skupinami pozdravil na prvom mieste účastníkov vytrvalostného behu „Via Pacis“. Polmaratón s týmto názvom sa dopoludnia bežal v upršaných uliciach Ríma.

Pápež František vyzdvihol posolstvo pokoja, bratstva a dialógu medzi rozličnými kultúrami a náboženstvami, ktoré spojilo všetkých účastníkov podujatia. Nechýbali ani členovia vatikánskeho bežeckého tímu Athletica Vaticana vo svojich žltých dresoch. Spolu s nimi bežal aj biskup alžírskeho Oranu Mons. Jean-Paul Vesco.

Na záver Svätý Otec pripomenul blížiaci sa Svetový deň  migrantov a utečencov, ktorý pripadne na nasledujúcu nedeľu 29. septembra. Pozval k účasti na svätej omši, ktorej bude pri tejto príležitosti predsedať o 10.30 na Námestí sv. Petra: „Pozývam vás k účasti na tomto slávení, aby sme aj modlitbou vyjadrili našu blízkosť migrantom a utečencom celého sveta.“
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V podobenstve v evanjeliu dnešnej nedele (porov. Lk 16,1-13) je hlavnou postavou chytrý a nepoctivý správca, ktorý má byť po obvinení z mrhania majetkom svojho pána prepustený zo služby. V tejto ťažkej situácii si správca neťažká, nehľadá ospravedlnenia, ani neklesá na duchu, ale vymyslí si spôsob, ako zo situácie vyviaznuť tak, aby si zaistil pokojnú budúcnosť.

Reaguje ponajprv s jasnou mysľou uvedomením si svojich limitov: „Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím“ (v. 3). Potom koná chytrácky a ešte poslednýkrát okradne svojho pána. Zavolá si totiž pánových dlžníkov a poskracuje im dlhy, ktoré majú voči pánovi, aby si tak z nich urobil priateľov a aby sa mu za to oni neskôr odvďačili. Toto znamená robiť si priateľov korupciou a získavať vďačnosť korupciou, ako je to žiaľ zvykom dnes.

Ježiš iste neuvádza tento príklad, aby nabádal k nepoctivosti, ale k prezieravosti. Zdôrazňuje totiž: „A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal“ (v. 8), čiže s tou zmesou dôvtipu a chytráctva, ktorá ti umožní zdolávať ťažké situácie. Kľúčom k pochopeniu tohto rozprávania je Ježišova výzva na konci podobenstva: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov“ (v. 9). Zdá sa to byť trochu mätúce, no nie je: tou „nespravodlivou mamonou“ sa tu myslia peniaze – nazývané aj „diablov výkal“ – a všeobecne materiálne dobrá.

Bohatstvo môže podnecovať k stavaniu múrov, k vytváraniu rozdelení a diskriminácii. Ježiš naopak vyzýva svojich učeníkov, aby túto tendenciu zvrátili: „Robte si priateľov z mamony“. Je to výzva dokázať premieňať materiálne veci a bohatstvo na vzťahy, lebo ľudia sú viac ako veci a zavážia viac ako vlastnené bohatstvá. V živote totiž prináša ovocie nie ten, kto má veľa bohatstva, ale kto vytvára a udržiava spojenectvá, mnohé vzťahy a priateľstvá prostredníctvom tých rozličných „bohatstiev“, t.j. rozličných darov, ktorými nás obdaril Boh.

Ježiš však poukazuje aj na konečný účel svojej výzvy: „Robte si priateľov z mamony, aby vás prijali do večných príbytkov“. Ak budeme schopní premieňať bohatstvo na prostriedok vytvárajúci priateľstvá a solidárnosť, v raji nás nebude vítať len Boh, ale aj tí, s ktorými sme sa podelili vďaka dobrému hospodáreniu so všetkým tým, čo nám do rúk vložil Pán.

Bratia a sestry, dnešná evanjeliová stať v nás necháva rezonovať otázku nepoctivého správcu, ktorého pán prepustil: „Čo budem teraz robiť?“ (porov. v. 3). Zoči voči našej nedostatočnosti a našim zlyhaniam nás Ježiš uisťuje, že stále je tu čas na to, aby sme dobrom napravili vykonané zlo. Kto spôsoboval plač, nech robí niekoho šťastným; kto sa neprávom obohatil, nech obdaruje núdzneho. Ak tak budeme konať, Pán nás pochváli, že „sme si počínali opatrne“, čiže s múdrosťou toho, kto sa považuje za Božie dieťa a dáva celého seba pre nebeské kráľovstvo.

Svätá Panna nech nám pomáha byť prezieravými, aby sme si zaistili nie svetský úspech, ale večný život, aby vo chvíli posledného súdu tí núdzni, ktorým sme pomohli, mohli dosvedčiť, že sme v nich uvideli Pána a slúžili mu.