Nitra 11. júla 2018 (HSP/Foto: archív)

Autori Nitrianskej deklarácie za zachovanie suverenity Slovenskej republiky majú na stránke Deklarácie stovky podporných stanovísk. Súčasne sa stretávajú často s otázkou, čo si pod slovom suverenita má človek predstaviť, čo je jej náplňou. Preto sa rozhodli vypracovať „Princípy suverenity“.   

Našim čitateľom pripomenieme, že hlavnými iniciátormi Nitrianskej deklarácie sú: Ing. Peter Švec, Ing. Jozef Šedovič, MUDr. Štefan Paulov. S jedným z autorov deklarácie, MUDr. Štefanom Paulovom (na snímke), sme sa rozprávali o priebehu kampane a o tom, čo je to vlastne suverenita a ako je to s ňou v súčasnosti na Slovensku.

Mala vaša iniciatíva dostatočne serióznu odozvu? Ako je to v súčasnosti s vami iniciovanou deklaráciou za zachovanie suverenity Slovenskej republiky?

Žije svojím životom. Očividne slovenskú politiku ovplyvnila. Slovo „suverenita“ sa zrazu stalo jedným z najfrekventovanejších v ústach slovenských politikov, aj takých, ktorí ho predtým za celé roky nevyslovili. Uvedomili si, že to je vážna téma, hoci nechcú priznať, že sme ju nastolili práve my svojou Deklaráciou.

Mienite vysvetliť verejnosti, čo je to vlastne suverenita, pretože nie všetci si dostatočne jasné predstavujú, čo to vlastne je. Vypracovali ste Princípy suverenity. Akú reakciu verejnosti očakávate?

Ide o dve zásadné veci. Radoví čitatelia pochopia vnútornú náplň slova „suverenita“. Pre aktívnych politikov týmto vymedzujeme zásadné hranice, ktoré nesmú prekročiť vo svojich integračných snahách, zhmotnených v bonmote „európske jadro“. V našich Princípoch je zakódovaný ešte jeden odkaz: Európska únia má zmysel len dovtedy, dokiaľ v nej bude platiť princíp rovnosti, t.j. hlas každého štátu má rovnakú cenu a každý štát má právo veta. Pokiaľ by EÚ prešla pri hlasovaní na väčšinový princíp, o čom sa začína hovoriť, členstvo v EÚ stratí zmysel a členstvo v nej sa stane pre malé, nedominantné národné štáty príťažou.

Pre tých, ktorí majú opačný názor, by to bol dosť nepríjemný objav. Znova sa vrátime k tým rozhovorom o „európskom jadre“, spolupatričnosti a pod. Zástancovia zachovania EÚ za každú cenu s vami nesúhlasia. Pre nich by to bola veľmi silná káva.

Pravda býva takmer vždy tvrdá. Problémom býva nájsť odvahu a povedať ju nahlas.

Ale slniečkari, liberáli a „demokrati“ vás obvinia, že zbytočne maľujete čerta na stenu.

Európska politika je v súčasnosti plná chaosu a vnútorného kvasu: Brexit, migranti, Trumpizmus… Skončila sa idylka, v ktorej bola EÚ na začiatku 21. storočia a v čase, keď do nej Slovenská republika vstupovala. Je pravda, že nie je potrebné vyžívať sa v  katastrofických scenároch, ale zodpovední politici si pripravia riešenia na rozličné fázy vývoja, aj na tie najmenej priaznivé. Preto aj naše Princípy, ak chcú vnímať pozitívne, nech v nich vidia podanú pomocnú ruku, ak chcú vnímať negatívne, nech v nich vidia výstrahu, hranicu, ktorú nesmú prekročiť, pretože história zlyhania a omyly neodpúšťa.

Fajn, môžno bežných ľudí vaše Princípy suverenity budú zaujímať, ale máme tu „vyššiu kastu“: myslíte si, že aj politici si ich prečítajú, aspoň v tomto článku?

Určite áno, najmä teraz, keď sa Hlavné správy stali mienkotvorným médiom.

Hystéria, ktorú mainstream rozpútal po zverejnení výskumu Reuters o Vašej sledovanosti je dôkazom, ako sa Vášho názorového vplyvu mainstream bojí, že naozaj máte vplyv na formovanie slovenskej verejnej mienky.

Vráťme sa ešte k princípom suverenity, ktoré ste vypracovali. Porozprávajte o tom našim čitateľom. O čom to celé je?

Štátnosť a suverenita štátotvorného národa je len jedna, najvyššia hodnota je definovaná piliermi štátnej suverenity. Vnútroštátne režimy sa môžu meniť. Piliere štátnej suverenity:

1/ Suverénne zákonodarstvo bez podriadenosti nadštátnym orgánom.

2/ Suverénne daňové inštitúcie.

3/ Vlastná zahraničná politika.

4/ Vlastná bezpečnostná politika a suverénna obrana.

5/ Vnútorná bezpečnosť so schopnosťou obrany vlastných štátnych hraníc a so suverenitou rozhodovania o tom, koho  do svojho štátu prijmeme a koho vyhostíme.

6/ Suverénne spravodajské služby.

7/ Suverénne súdy a prokuratúra.

8/ Vlastná suverénna štátna symbolika.

9/ Vlastná menová a fiškálna politika s vlastným bankovníctvom.

10/ Zdrojová sebestačnosť v základných potravinách, energiách a surovinách.

Všetkých tých, ktorí sú ešte schopní myslieť, určite zaujíma, ako je to v prípade Slovenska. Sme suverénny štát, slobodný, vazalský, závislý či nezávislý? Na príklade vašich „Princípov“ vysvetlite, kde vlastne sme. Čo ešte máme zachované a čoho sme sa predsalen vzdali?  

Vzhľadom na globalizáciu už nie je fakticky plne suverénny žiadny štát, pretože žiadny štát nemá stopercentnú zdrojovú sebestačnosť. Z vyššie uvedeného zoznamu je jasné, ktorých častí suverenity sme sa už čiastočne vzdali.

V bode 1 je potrebné vrátiť plnú zákonodarnú suverenitu Národnej rade SR novelizáciou Ústavy SR článok 7 bod 2.

V bode 2 je dlhodobý bruselský záujem o štandardizáciou daní v rámci EU. Daňovej suverenity sa neslobodno zriecť. Vlastná daňová politika je pre nás ekonomicky aj politicky jednoznačne výhodná.

O bode 3 neslobodno ani diskutovať. Štát bez vlastnej zahraničnej politiky prestáva byť štátom. Snaha bruselskej eurobyrokoracie je jednoznačná. Pri ambícii o federalizáciu EÚ je snaha mať vlastného ministra zahraničných vecí evidentná. Dnešná funkcia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú politiku je k tomu prvý krok.

Bod 4 – Obrana: Naša suverenita je čiastočne limitovaná členstvom v NATO, nemožno však pripustiť ďalšie okliešťovanie našej národnej obrannej politiky.

Bod 5, ktorý vyplýva z bodov 3 a 4, je dnes silne atakovaný, nemožno však v ňom poľaviť ani milimeter.

Bod 6 – možno pokladať za nedotknuteľný.

Bod 7 – nedotknuteľný. V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s vytvorením úradu európskeho prokurátora.

Bod 8 – nedotknuteľný.

Bod 9 – Vlastnej meny a vlastných bánk sme sa vzdali. Spoločná mena euro je však v súčasnosti pre nás v mnohých aspektoch výhodná.

Bod 10 – dramaticky sme sa zriekli potravinovej sebestačnosti. Naša štátna politika sa musí snažiť o nápravu tohto stavu, aj keď s úplnou obnovou potravinovej sebestačnosti sa už nedá počítať.

Zhováral sa Eugen Rusnák