Môj profil 
Predplatné
Abud Dess plánoval tri teroristické útoky na dve reštaurácie v Düsseldorfe a na Židovské centrum v Berlíne. Boli však prekazené a súd ho odsúdil len na 6 rokov väzenia.
Po prepustení z väzenia nebol odsunutý do svojej jordánskej vlasti, ale smel naďalej ostať v Nemecku, v krajne, ktorú chcel terorizovať a zabíjať v nej ľudí. Je na slobode a nie je ani pod neprestajným dohľadom polície (na to by bolo potrebné 25 až 30 policajtov, ktorí by vedeli precízne a v každom čase kde je a čo robí, pričom by neprestajne museli byť v jeho blízkosti niekoľkí z nich, a to by v priebehu rokov stálo státisíce eur), čo trvá už niekoľko rokov.
Nikto nevie či nepripravuje ďalší teroristický útok, pri ktorom môžu byť zabití mnohí občania. Jediné čo Dess musí na slobode robiť na príkaz justície je pravidelné hlásenie sa na polícii.
Justícia zdôvodnila svoje rozhodnutie o neodsunutí Dessa z Nemecka nasledovne: „Vo vlasti mu pravdepodobne hrozilo mučenie a teraz mu chýbajú potrebné osobné dokumenty, ktoré sú pri odsunutí nevyhnutné.“
Zákon, ktorý justíciu v Nemecku núti takto konať a Bundestag to napriek tomu už dávno nezmenil, je výsmechom práv občanov Nemecka a hanbou nemeckého štátu. Ochrana zločinca má prednosť pred ochranou vlastných občanov.
Nemecko a jeho politici sa zmietajú v pasci, ktorú im nastavila ich hitlerovská nacistická minulosť a ktorú nevedia dostať preč zo svojich hláv a ktorá v mnohom ovplyvňuje ich rozhodnutia a ich konanie.
Prípad teroristu Dessa nie je ničím ojedinelým. Je jedným z prípadov, ktoré vyvolávajú zdesenie občanov z nemohúcnosti justície a neschopnosti vlády zmeniť zákony tak, aby niečo podobné nebolo viac možné.
Podľa novín Kölner Stadt Anzeiger je len v spolkovej krajine NRW 16 nebezpečných džihadistov (mám veľké pochybnosti, či toto číslo nie je v skutočnosti oveľa vyššie), ktorí nesmú byť na základe právnych dôvodov z Nemecka odsunutí.
Postup justície ale odsúdili aj niektorí politici, medzi nimi vicšéf FDP Wolfgang Kubicki: „Abstraktná možnosť mučenia teroristu nesmie postačiť k tomu, aby sme neodsunuli z Nemecka niekoho, kto je veľkým nebezpečím pre ľudí v našej krajine.“
Podobne sa vyjadril Rainer Wendt, šéf nemeckých policajných odborov. Ten to povedal priamo a tvrdo na rovinu (v podstate povedal, že nemeckí politici, ktorí majú moc, sú vyslovení „idioti“), že je nevyhnutné sprísniť zákony v jednotlivých spolkových krajinách aspoň tak, aby islamistickí „ohrozovatelia“ mohli byť vzatí do väzby a ostali v nej tak dlho, kým nebudú odsunutí. V opačnom prípade je ohrozené celé obyvateľstvo Nemecka.
Už len dodám, že tento odvážny muž Wendt už dávnejšie pre svoje tvrdé kritické ataky voči politikom upadol do ich nemilosti, i do nemilosti im podriadeným médiám.
Roman Bednár
