Hypotéky môžu zdražieť, trhy už počítajú s tvrdším postupom ECB

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša sa centrálna banka ocitla v prostredí, kde sa krátkodobé riziká výrazne zhoršili najmä v dôsledku vojny na Blízkom východe. Tá sa premieta do cien energií a cez ne aj do širšej inflácie. Nové projekcie preto počítajú s tým, že inflácia bude v roku 2026 vyššia, než sa pôvodne očakávalo, a dosiahne v priemere 2,6 percenta. Následne by sa mala stabilizovať blízko cieľa, no cesta k nemu bude podľa všetkého menej priamočiara. Zároveň sa zhoršil aj výhľad hospodárskeho rastu, ktorý má zostať utlmený, najmä v krátkodobom horizonte.

Ekonóm Finaxu Patrik Kindl upozorňuje, že kľúčovým rizikom je možnosť prenesenia vyšších cien energií do celej ekonomiky. „Rast cien energií spôsobený konfliktom môže opäť vytlačiť infláciu nad 2 %, a to nielen priamo, ale aj prostredníctvom nepriamych a sekundárnych efektov,“ uviedol. Práve tomuto scenáru sa snaží centrálna banka predísť. Menová politika síce nedokáže ovplyvniť globálne ceny ropy či plynu, no môže tlmiť ich dopady tým, že obmedzí dopyt a zabráni vzniku inflačnej špirály.

Z pohľadu ďalšieho vývoja tak bude rozhodujúce najmä to, ako dlho potrvá geopolitické napätie a do akej miery sa premietne do cien energií a očakávaní firiem a domácností. Prezidentka ECB Christine Lagardová zdôraznila, že centrálna banka bude postupovať striktne na základe dát a nezaväzuje sa k žiadnej konkrétnej trajektórii sadzieb. Zároveň upozornila, že fiškálne reakcie vlád na energetický šok by mali byť dočasné a cielené, aby neoslabovali účinnosť menovej politiky.

Trhy už na zmenu prostredia reagujú. Podľa Kočiša sa úrokové swapy od začiatku marca posunuli nahor o desiatky bázických bodov, čo naznačuje, že investori začínajú počítať s možným sprísnením menovej politiky. Tento vývoj môže postupne zastaviť trend zlacňovania úverov, ktorý bol jedným z faktorov oživenia ekonomiky v uplynulom období. V praxi to znamená, že úrokové sadzby na úverovom trhu, vrátane hypoték, sa môžu opäť mierne zvýšiť.

Kindl v tejto súvislosti dopĺňa, že dopad na domácnosti by mal byť zatiaľ skôr obmedzený. „Pri súčasnom scenári by išlo skôr len o mierny nárast v rozsahu stotín až desatín percentuálneho bodu,“ uviedol s tým, že dlhodobejšie fixácie sú na zmeny sadzieb menej citlivé. Výraznejší vplyv by sa prejavil najmä v prípade, ak by sa energetický šok prehĺbil a inflácia by sa udržala na vyšších úrovniach dlhšie.

Výhľad eurozóny tak zostáva krehký a výrazne závislý od externých faktorov. Na jednej strane ho podporuje nízka nezamestnanosť, relatívne zdravé financie súkromného sektora a rastúce verejné investície, najmä do obrany a infraštruktúry. Na druhej strane však pretrváva neistota spojená nielen s konfliktom na Blízkom východe, ale aj s pokračujúcou vojnou na Ukrajine. Ak by sa situácia stabilizovala a tlak na ceny energií zmiernil, ekonomika by mohla rásť rýchlejšie, než dnes naznačujú základné scenáre. V opačnom prípade hrozí kombinácia vyššej inflácie a slabšieho rastu, ktorá by centrálnej banke výrazne sťažila rozhodovanie.

Prečítajte si tiež

• Rast hypoték na Slovensku zrýchľuje, spotrebiteľské úvery mierne spomalili
• Najčastejším dôvodom na zamietnutie hypotéky je bonita klienta

Aj keď sme sa v tomto článku venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj článok Západných lídrov vyplašil informácie od Zelenského o stave na fronte, v ktorom sa venujeme úplne inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.