Hruštín 30. marca (TASR/HSP/Foto:TASR)
Čaro a krása dreva sú jednoducho nenahraditeľné
Obyvateľmi oravskej obce Hruštín, ktorá je odjakživa bytostne spojená s drevom, sú aj dvaja činorodí umeleckí drevorezbári. Napriek veľkému generačnému rozdielu sa zhodne vyznali, že k spracovaniu dreva pristupujú zakaždým s úctou, pokorou a láskou.
Rezbár Ján Šeliga
“Mne drevo doslova vonia a dobre vysušená lipa je veľmi voňavá. Vyrezávať som začal už v detstve. Spomínam si, že malou rybkou som si vystrúhal asi ako každý poriadny chlapec imitácie zbraní, ale napríklad aj bábkové divadlo,” uviedol pre TASR pôvodným povolaním elektrotechnik Ján Šeliga.
Rezbárska vášeň u neho naplno prepukla na dôchodku. “Vediem si presnú evidenciu. Každá socha, plastika či reliéf – a už ich je okolo 350 – má v nej uvedené číslo, meno, rozmery a miesto, kde sa nachádza. Mojimi obľúbenými témami sú história, etnografia a príroda, dedinčania v ľudovom odeve pri práci či tanci,” priblížil Šeliga.
Umelecký stolár Marián Hutira
Vyučený umelecký stolár Marián Hutira oslávi o pár dní iba tridsiatku, no vydal sa odvážne na dráhu živnostníka. Verí, že práca s drevom uživí nielen jeho, veď sa bude čoskoro ženiť. “Tradičné rezbárstvo sa snažím citlivo kombinovať so stolárskymi prvkami, nielen preto, že treba ísť technicky s dobou a modernými trendmi,” vysvetlil.
“Prvý nožík mi kúpil ešte ako malému chlapcovi otec. Samozrejme, hneď v ten istý deň som sa ním dorezal, ale to ma vôbec neodradilo. Práve naopak, spečatilo to asi moju celoživotnú lásku k drevu. Žijeme v dobe plastov a rôznych kompozitných materiálov, ale ľudia sa čoraz viac vracajú k drevu. Jeho čaro a krása sú jednoducho nenahraditeľné,” dodal Hutira.