„Ak to bude tak, bude to strany Smeru-SD veľmi dobrý krok. Tak pán Fico, ako aj pán Pellegrini oslovujú iných voličov,“ upozornil Hrabko.

„Toto bude súboj o preferenčné krúžky medzi nimi dvoma. V o niečo lepšej pozícii bude Fico, lebo ak bude mať krúžkov viac, niet o čom špekulovať, a ak menej ako jednotka na kandidátke, môže hovoriť, že je to prirodzené. Ale dôležité pre Smer-SD je zabezpečiť si čo najväčšiu podporu voličov. A to sa im môže podariť, rozhodne viac, ako keby pre konflikt Pellegrini zo strany odišiel,“ poznamenal Hrabko.

Naopak, Sloboda a solidarita podľa Hrabka pre vnútrostranícky spor o časť voličov príde. Vo voľbách už zrejme nebude bojovať o pozíciu lídra opozície, ale o samotný postup do Národnej rady. Parlamentná budúcnosť SaS je však podľa Hrabka reálny cieľ aj v prípade, že strana príde o viacero svojich známych tvárí. „SaS to aj napriek problémom dokázať môže. Ale je to trochu paradoxné, keď si spomenieme na situáciu krátko po voľbách, keď sa Richard Sulík ‘samovyhlasoval’ za lídra opozície, kde končí dnes,“ povedal Hrabko.

„Myslím si, že to bude tak, že na kongrese predstavia obe kandidátky, aj tú, za ktorou stojí tzv. Demokratické jadro, aj kandidátnu listinu zostavenú Richardom Sulíkom. Rozhodujúce slovo bude mať väčšina, ktorá sa ale skôr prikloní k Sulíkovi ako k Rajtárovi. Dôležité je, aby predseda Sulík dodržal stanovy a vnútrostranícky zápas neprebiehal na verejnosti aj naďalej,“ upozornil publicista.

Za pozitívum označil Hrabko Sulíkovu ponuku tretieho miesta na kandidátnej listine pre Janu Kiššovú, a to aj napriek tomu, že poslankyňa reagovala odmietavo. „Druhá vec je, ak niekto nechce kandidovať, tak jednoducho kandidovať nebude. A Richardovi Sulíkovi ostáva aj právomoc stiahnuť 48 hodín pred voľbami niektorých ľudí z kandidátky,“ podčiarkol Hrabko.

V debate sa krátko vyjadril aj k novej strane exministra vnútra a zdravotníctva Tomáša Druckera Dobrá voľba. Drucker naznačil, že si nevie predstaviť budúcu spoluprácu s Robertom Ficom, reakcie opozičných politikov na nový subjekt však boli napriek tomu chladné. „Táto strana zatiaľ ešte nemá percentá na to, aby sa s ňou vážne počítalo. Pán Drucker, rovnako ako každý iný občan, má právo založiť si stranu. Zatiaľ to nie je ani ryba, ani rak,“ tvrdí Hrabko.

V Bratislava krátko po sebe prebehli tri pochody, klimatický, Za slušné Slovensko a Tretí národný pochod za život. „Všetky tri pochody sú výrazom občianskej aktivity a angažovanosti. Významné na všetkých troch je, že sa odohrali v pokoji a bez akéhokoľvek násilia. To nie je málo,“ reagoval Hrabko.

Klimatický štrajk prebehol súčasne v Bratislave, Košiciach, Žiline a Banskej Bystrici a bol súčasťou celosvetovej série protestov. V Bratislave sa ho zúčastnilo okolo päť tisícok ľudí. Následný klimatický summit OSN v New Yorku však veľký prielom nepriniesol. „Pôjde to krôčik po krôčiku, inak nie. Tieto summity sú na to, aby sa tam politici vyrozprávali. Prípadne sa k niečomu aj zaviazali, ale oveľa dôležitejšie je potom tieto záväzky kontrolovať,“ reagoval Hrabko.

Mimoriadne ostrý a kontroverzný prejav klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej na summite vyvolal vlnu kritiky, podľa Hrabka však bol namieste. „Forma jej prejavu bola taká, že sa neudržala, ale treba si uvedomiť, že je to šestnásťročné dieťa. Nie je to dospelý človek a tobôž nie politik, ktorý už niečo preskákal. Ale odhliadnuc od formy, obsah toho, čo hovorila, je do veľkej miery pravdivý. Ak vytýka staršej generácii, že jej ukradli detstvo a chcú jej ukradnúť planétu, má pravdu, lebo tam to naozaj speje, ak sa nespamätáme,“ povedal Hrabko.

Tretí národný pochod za rodinu bol jedným z najmasovejších zhromaždení, aké za posledné roky v Bratislave prebehli. Podľa organizátorov sa ho zúčastnilo okolo 50.000 ľudí a ďalší sa zúčastnili sprievodných podujatí. „Ich cieľ nie je mojím cieľom, ale každý sa môže pridať alebo to odmietnuť, v tom je krása demokracie. V parlamente však neprešiel ani jeden zo štyroch návrhov na sprísnenie podmienok interrupcií ani do druhého čítania,“ poznamenal Hrabko.

Hoci sa pochodu zúčastnili politici Slovenskej národnej strany aj KDH, najviditeľnejší boli podľa Hrabka priaznivci ĽSNS. „Organizátorom to neprekážalo, s výnimkou upozornení, aby nemávali vlajkami,“ upozornil.

Zhromaždenie Za slušné Slovensko prebehlo v komornejšej atmosfére, ako druhé dva pochody, v Bratislave sa ho však aj tak zúčastnili rádovo tisícky ľudí. „Bol to dostatočný počet ľudí. Len už sme boli zvyknutí, že sa týchto pochodov v minulosti zúčastňovalo oveľa viac ľudí. Ak by sa to neporovnávalo, tak to bolo úspešné zhromaždenie. Ale ľudia vidia aj to, že sa veci pohli, vidia, kde je pán Bašternák, kde je pán Kočner a už je ťažšie ich ‘vyhecovať’, aby prišli v takom počte ako v minulosti,“ reagoval Hrabko.