Bratislava 30. januára (TASR) – Patril medzi hokejových "srdciarov", bojovníkov, čo vydali na ľade zakaždým maximum. Vynikal skvelým hokejovým myslením, periférnym videním a citom pre prihrávku. Do československej reprezentácie sa prebojoval v čase, keď bolo pre Slováka ťažké dostať pozvánku do národného tímu. Pomohol naštartovať aj novú, samostatnú éru slovenského hokeja, mal výrazný podiel na postupe reprezentácie do B i A-kategórie majstrovstiev sveta. Ani po skončení hráčskej kariéry sa nevzdal lásky k hokeju. Bývalý reprezentačný kapitán a v súčasnosti skaut New Yorku Rangers Oto Haščák sa v piatok dožíva významného životného jubilea – 50 rokov.

Ako povedal v rozhovore pre TASR, okrúhle výročie neplánuje oslavovať vo veľkom. "Momentálne si vychutnávam lyžovačku v Taliansku, aj keď počasie nám veľmi nepraje, lebo neustále sneží. Možno na konci sezóny posedíme so všetkými známymi a dodatočne oslávime jubileum, nejaké veľké slávnosti však neplánujem," poznamenal.

Oto Haščák (nar. 31. januára 1964) začínal s hokejom v rodnom Martine. V najvyššej československej súťaži debutoval v roku 1984 ako hráč Dukly Trenčín, kde prestúpil v rámci povinnej vojenskej služby. V roku 1989 ho draftoval v 7. kole zo 143. miesta klub NHL Boston Bruins, hokejovo však pôsobil výlučne v Európe. Hral vo švédskych kluboch Södertälje a Frölunda, v nemeckom Kaufbeurene, v českých kluboch HC Vsetín a HC Zlín a vo fínskom Ässäte Pori.

Legendárny center štartoval na troch zimných olympijských hrách (1988, 1994, 1998), v Calgary 1988 získal bronz. Medaily rovnakého lesku vybojoval aj dvakrát na majstrovstvách sveta (1989, 1990). Stál aj pri samom zrode slovenskej reprezentácie. "Najmä prvé roky pod vedením pána Šuplera boli nezabudnuteľné. Bol u nás jedným z prvých trénerov, ktorý zaviedol do mužstva demokratický, ľudský princíp. V tej dobe to bolo vzácne, dovtedy sme sa totiž stretávali iba so samými autoritatívnymi typmi trénerov, ktorí nás viedli samými príkazmi a uznávali systém ‘starej školy’. Šupler bol skutočne demokrat, ktorý bral hráčov ako partnerov. Veľa hráčov na ňom spomína v dobrom. Dodnes sme veľmi dobrými kamarátmi."

Do pamäte fanúšikov sa Haščák zapísal najmä dvoma gólmi do siete Bieloruska pri víťazstve 2:1 v poslednom zápase C-kategorie MS 1994 v Poprade, čím zabezpečil Slovákom postup do "béčka". "Prišiel som len na posledný zápas na turnaji a podarilo sa mi dvakrát skórovať. Ľudia mi tento moment často pripomínajú a je to určite pekné. Veľmi rád si spomínam aj na ZOH v Calgary i prvé ‘slovenské’ ZOH v Lillehammeri, kde sa stretla úžasná hráčska partia a vytvorila skvelá atmosféra v kabíne. Bola to jedna z najkrajších udalostí v mojej kariére. V pamäti mi zostali aj vystúpenia na Svetovom pohári 1996, v ktorom sme hrali proti tým najlepším profíkom z NHL."

Haščák sa zúčastnil aj na MS 1995 v Bratislave, kde Slovensko postúpilo do najvyššej kategórie, i prvého šampionátu medzi elitou – MS 1996 vo Viedni. V slovenskej reprezentácii odohral spolu 60 zápasov a strelil v nich 17 gólov. Kariéru ukončil v sezóne 2000/2001 v Dukle Trenčín, kde sa následne stal športovým riaditeľom. V posledných rokoch sa venuje vyhľadávaniu hokejových talentov, bývalý skaut Bostonu a Los Angeles pracuje v tejto funkcii v súčasnosti pre New York Rangers. "Mojou hlavnou pracovnou náplňou je sledovať mladých hráčov, ktorí sa chystajú na draft, teda 16- až 18-ročných. Okrem toho monitorujeme aj ďalších hokejistov v európskych ligách, najmä KHL, vo Švédsku a Fínsku a samozrejme aj hráčov doma na Slovensku a v Česku. Takisto navštevujem rôzne medzinárodné turnaje a majstrovstvá sveta, napríklad teraz na začiatku februára ma čaká veľký turnaj v Moskve, plus letím na polročné či koncoročné mítingy v USA. Veľa sa nacestujem, to už ale patrí k mojej profesii."

Spolu s kolegami sa snaží vybrať pre Rangers čo najvhodnejšie typy hráčov. "V mojom prípade vyberám len Európanov. Vždy sa snažíme o to, aby hráč čo najlepšie zapadol do kolektívu. Samozrejme, rovnako ako u hráčov či trénerov, aj pre nás skautov je snom vyhrať Stanleyho pohár. Ak by sa to podarilo, bol by som šťastný človek. Nemôžem si želať viac, ako keby Rangers získali Stanley Cup. Aj keď je to skôr sen ako cieľ, lebo i keď máme mužstvo dobre poskladané, NHL je v tomto nevyspytateľná. Je to skôr otázka šťastia a momentálnej formy než zloženia mužstva. Podľa môjho názoru, ak chceme útočiť na najvyššie méty, potrebovali by sme posilniť káder ešte o jedného kvalitného centra a jedného dobrého obrancu na presilovky, ideálne praváka."

Haščák stále pozorne sleduje aj slovenský hokej, ako sa však vyjadril, z jeho budúcnosti má mierne obavy. "Možnosti reprezentačného tímu na vrcholných podujatiach sú limitované počtom hráčov, ktorí prídu z NHL. Musíme brať všetkých, ktorí máme v profilige k dispozícii, čo je trochu smutné. V porovnaní s možnosťami, aké majú napríklad Rusi či Švédi, to majú súčasní tréneri národného tímu veľmi ťažké. V tomto smere sme veľmi pozadu. Celkovo je to ale vizitka toho, ako sa v posledných rokoch pracuje v slovenskom hokeji. Vlani sme mali draftovaných štyroch hráčov, ale v podstate ani jeden z nich nepôsobil doma a všetci už predtým hrali medzi ‘dospelými’. Nikto nešiel na draft zo slovenskej juniorky. Treba sa zamyslieť nad tým, akým smerom sa uberá náš juniorský hokej," povedal Haščák. Ten je prívržencom súčasného modelu fungovania reprezentačnej dvadsiatky. "Myslím si, že dva projekty centralizovanej prípravy – SR 18 a SR 20 – sú našou jedinou šancou a jedinou záchranou, ako nevypadnúť na MS z elitnej kategórie. Tieto projekty nás držia nad vodou."