Historická skúsenosť alebo prečo východní Európania nechcú moslimov na svoje územie

Historická skúsenosť alebo prečo východní Európania nechcú moslimov na svoje územie

Európa 19. júla 2018 (HSP/Foto: wikipedia)

 

Prečo sú niektoré východo- a stredoeurópske národy obozretné a nechcú prijať moslimských migrantov, sa pokúsil pomocou histórie vysvetliť Raymond Ibrahim vo svojom príspevku na webe American Thinker

Bitka pri Viedni 1683

Ako príklad na začiatku uvádza poľského poslanca Dominika Tarczyńského, ktorý k faktu, že jeho krajina neprijala žiadneho migranta, povedal: “Neprijmeme ani jedného moslima, pretože sme to sľúbili voličom, … preto bola zvolená naša vláda, a toto je dôvod, prečo je Poľsko tak bezpečné, a preto sme nemali ani jeden teroristický útok.”

Reklama

Jeho neochvejnosť vysvetľuje Raymond Ibrahim obzretím sa za históriou: kým totiž väčšina západoeurópskych národov bola stovky rokov mimo dosahu islamu, tie východoeurópske sa s ním veľmi dobre oboznámili.

Výboje Osmanskej ríše v 16. storočí zasahovali aj do našich krajín a zachovalo sa o nich množstvo historických dokladov aj v literatúre. V roku 1683 sa ich útoky zamerali na Viedeň, na jedno z centier vtedajšej Svätej rímskej ríše, ktorú od 14. júla začala obliehať hlavná osmanská armáda.

Reklama

Ako píše Ibrahim, nakoniec sa nazbieralo až 200-tisíc moslimských bojovníkov s rovnakým cieľom, aký majú aj súčasné “radikálne” skupiny. Je ním džihád, teda svätá vojna, proti “neveriacim”. Alebo ako vtedy vyhlasoval osmanský veľkovezír Kara Mustafa, aby sa “všetci kresťania podriadili a počúvali Osmanov”. Podľa prameňov sa Mustafa považoval za “fanaticky protikresťanského”. Po obsadení poľského mesta v roku 1674 nariadil, aby boli všetci kresťanskí väzni stiahnutí zaživa z kože, ktorú potom ako trofeje posielal osmanskému sultánovi Mehmedovi IV.

Akonáhle masívna moslimská armáda obklopila múry Viedne, Kara Mustafa dodržiaval protokol starý takmer tisíc rokov a vyslal ultimátum podriadenia sa islamu pod trestom smrti. Veliteľ Viedne sa neobťažoval odpovedať na predvolanie, keďže všetkým v meste bolo jasné, že sa jeho vyhrážkam nepodriadia. Nasledujúci deň teda začal ostreľovať mohutné mestské hradby a dva mesiace sa tak “v mene džihádu” tiahli boje v úzkosti, utrpení a s mnohými obeťami.

Až 12. septembra “boli viedenské modlitby vyslyšané”. Istý neznámy Angličan vtedy napísal: “Po 60-dňovom obliehaní, spolu s tisíckami ťažkostí, chorobami, nedostatkom zásob a veľkým preliatím krvi, po milióne výstrelov z kanónov a muškiet, po bombách, granátoch a všetkých druhoch ohňostrojov, ktoré zmenili tvár najspravodivejšieho a najrozvinutejšieho mesta na svete, znetvoreného a zničeného … nebesá priaznivo vypočuli modlitby a slzy deprimovaných a trúchlivých ľudí.”

Slávny poľský kráľ Ján Sobieski a jeho 65-tisíc ťažkoobrnených Poliakov, Rakúšanov a Nemcov “pomstili” napadnutie mesta a úplne rozdrvili moslimských obliehateľov s tým, že ​​”nielen toto samotné mesto treba zachrániť, ale celé kresťanstvo, ktorého je Viedeň baštou”.

Predtým, než “moslimskí” bojovníci utiekli, rituálne zabili okolo 30-tisíc kresťanských zajatcov. Pri vstupe do oslobodeného mesta osloboditelia narazili na hromady mŕtvol, výkaly a sutiny. Osmanský sultanát sa odvtedy oslaboval a trvalo ešte niekoľko storočí, kým úplne zanikol.

Reklama

Keď minulý rok tisícky Poliakov vytvorili veľkú modlitbovú reťaz okolo svojich hraníc, jeden z nich zopakoval Sobieskeho slová, že “náboženská vojna medzi kresťanstvom a islamom je v Európe znova, rovnako ako v minulosti”.

“Zatiaľ čo západné národy hovoria o nedostatku integrácie, ekonomických rozdieloch a nespokojnosti s vysvetľovaním exponenciálneho rastu terorizmu, násilia a znásilňovania, čo prišlo spolu s veľkým moslimským obyvateľstvom, východné národy vidia len kontinuitu nepriateľstva,” uzatvára Raymond Ibrahim.

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 20:15

Ceny ropy sa v pondelok podvečer takmer nezmenili. Vývoj na trhu ovplyvňujú na jednej strane obavy zo širšieho konfliktu na Blízkom východe. A na strane druhej správy z USA, kde zásoby komodity minulý týždeň výrazne vzrástli a signály o neskoršom znížení úrokových sadzieb americkej centrálnej banky Fed, ako sa pôvodne čakalo.

Včera 20:14

Európa a USA by sa mali vyhnúť ponúkaniu nadmerných ekonomických výhod v snahe podporiť hospodársky rast. Nemali by sa zapájať do dotačných pretekov, ktoré vytvárajú hru s nulovým súčtom. Uviedla to v pondelok prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v prejave na americkej univerzite Yale.

Včera 20:06

Európska únia (EÚ) musí zabezpečiť, aby zákaz predaja nových automobilov so spaľovacím motorom od roku 2035 nemal privysokú cenu pre jej priemyselnú suverenitu a občanov. Upozornili na to pondelňajšie správy Európskeho dvora audítorov (EDA).

Včera 18:50

V meste Charkov na východe Ukrajiny sa v pondelok po ruskom útoku zrútila časť veľkej televíznej veže.

Včera 18:49

Na severe Arménska sa v pondelok uskutočnil protest proti plánom arménskej vlády vrátiť Azerbajdžanu štyri dediny v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody.

Včera 18:44

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan začal v pondelok zriedkavú návštevu Iraku zameranú na obnovenie vzájomných vratkých vzťahov. Počas návštevy plánuje uzatvoriť viacero dohôd o ekonomickej spolupráci i bezpečnostnej spolupráci proti militantnej Strane kurdských pracujúcich (PKK).

Abdal Latíf Rašíd Recep Tayyip Erdogan
Na snímke iracký prezident Abdal Latíf Rašíd (vpravo) a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan
Včera 18:12

Slovenská republika počas volebného obdobia 2020 – 2023 prvýkrát v histórii hospodárila zodpovednejšie ako v priemere krajiny EÚ. Uviedol to v pondelok Igor Matovič v súvislosti s predbežnými oficiálnymi údajmi o hospodárení SR za rok 2023, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Podľa zverejnených údajov deficit verejných financií bol vlani na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), pôvodne schválený rozpočet pritom počítal so schodkom 6,4 % HDP.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke súťažiaci bežci prechádzajú cez Tower Bridge počas Londýnskeho maratónu v Londýne

Autor: TASR/AP-Aaron Chown/PA via AP

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali