Bratislava 17. apríla 2018 (HSP/Foto: Mass Communication Specialist Seaman Trey Fowler/U.S. Navy via AP)

Dňa 13.4.2018 uskutočnili USA, Veľká Británia a Francúzsko vojenský útok na suverénny štát Sýriu bez predchádzajúceho súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, pričom ani jeden z účastníkov útoku nebol zo strany Sýrie napadnutý a teda nešlo o akt sebaobrany.

To sú totiž jediné dva prípady, kedy je v medzinárodných vzťahoch možné použiť silu alebo hrozbu silou. Ministerstvo zahraničných vecí SR k tomuto flagrantnému porušeniu medzinárodného práva zaujalo neuveriteľný postoj, keď si vôbec nevšimlo, že došlo k hrubému porušeniu medzinárodného práva. Sú naši politici negramotní? Náš minister zahraničných vecí nevie, čo je to medzinárodné právo? A to v súčasnosti predsedá Valnému zhromaždeniu OSN, ktorá takéto útoky vo svojej Charte imperatívne zakazuje. Predseda vlády sa dokonca súhlasne vyjadril, že útok na Sýriu bol varovaním Sýrie, aby sa neopovážila v budúcnosti použiť chemické zbrane. Dôkazy ho nezaujímajú, veríme, solidarita.

Nemôžem sa ticho prizerať tomu, ako vazalsky a submisívne sa vláda Slovenskej republiky bojí povedať pravdu. Išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva, ktoré bolo nielen bezdôvodným napadnutím suverénneho štátu, ktorý bojuje zo všetkých síl proti teroristom islamského štátu, ale bolo a je úplne na hrane rozpútania celosvetovej jadrovej vojny, ktorá by znamenala definitívny zánik ľudstva na našej planéte. Tu nemožno nikoho ospravedlňovať, tu ide o najvyššie riziko pre ľudstvo a ja som zhrozený, že nám v našom štáte vládnu sily a ľudia, ktorí sa buď vo svojej naivite alebo vo svojom postavení sluhu neštítia glorifikovať takúto darebácku nebezpečnú agresiu. Takto sa k situácii postavil svojho času aj bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda, keď bez súhlasu parlamentu dal osobne povolenie na použitie nášho vzdušného priestoru na bombardovanie civilistov v Juhoslávii armádami NATO, samozrejme bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

Každému normálne mysliacemu človeku je jasné, že USA a jeho západným spojencom tu vôbec nejde o žiadne chemické zbrane, že všetky útoky smerujú nie proti teroristom a v záujme mieru, ale, že ide o besnú dlhodobú útočnú politiku proti Ruskej federácii. Nikoho nezaujímajú fakty v prípade údajnej otravy britského špióna Skripaľa a jeho dcéry, nikoho nezaujímajú fakty o Kryme, Ukrajinskom prevrate, falšovaní údajného štátom riadeného dopingu športovcov, chemických útokoch v Sýrii, o amerických bombardovaniach civilistov v Iraku a Sýrii, Libyi. USA a ich ďalší známi spojenci dobrodruhovia sú v panike a vedome provokujú jednu z najsilnejších jadrových veľmocí, ktorá jasne dáva najavo, že chce a bude realizovať svoju vlastnú nezávislú zahraničnú politiku, že sa nebude podriaďovať predstavám a želaniam západu, ktorý ich dosiaľ vždy oklamal a snažil sa ich po stáročia ničiť. Rusko dalo jasne najavo, že sa takýmto útokom bude brániť trpezlivými rokovaniami, diplomaciou, ale v prípade napadnutia svojich občanov so všetkou rozhodnosťou a s použitím všetkých zbraní, vrátane jadrových. Prezident Donald Trump sa vo svojich príspevkoch na internete otvorene vyhrážal nie Sýrii, ale priamo Rusku, nech sa pripraví, že priletia pekné a inteligentné nové rakety. Západ neustále uvaľuje nové a nové sankcie proti Rusku, provokáciou bola nezákonná prehliadka ruského civilného dopravného lietadla bez riadnej prítomnosti posádky na letisku v Británii, únos a zadržiavanie ruskej rybárskej lode ukrajinskými silami, snaha o politickú izoláciu Ruska, teroristické útoky na území Ruska, organizovanie protestov vo vnútri Ruska proti prezidentovi Putinovi, vypovedávanie diplomatov, obsadenie diplomatických priestorov vo vlastníctve Ruska na území USA, prijímanie provokačných exteritoriálnych zákonov proti Rusku napríklad o právomoci USA kontrolovať ruské lode v prístavoch Severnej Kórei a mnoho ďalších. Dôvody nie sú vôbec pre nich dôležité, oni nie sú ochotní nič nikomu vysvetľovať, medzinárodné právo, fakty a pravda ich nezaujíma. USA svojou agresivitou rapídne stráca postavenie jedinej veľmoci vo svete, keď si so svojimi prisluhovačmi mohli a zjavne ešte stále chcú robiť na svete čo sa im zachce a nemusia pritom rešpektovať žiadne normy medzinárodného práva. To, čo sa deje v posledných rokoch, keď Rusko začalo realizovať vo svete svoju, pre stále viac a viac štátov príťažlivú novú medzinárodnú politiku založenú na rovnosti všetkých štátov, mierových vzájomných vzťahoch, rešpektovaní medzinárodného práva a vzájomnej úcte, je dekadencia nezávislosti medzinárodných organizácií. Mnohé z nich kedysi, keď bol svet na hrane jadrovej vojny v dôsledku tzv. “Karibskej” krízy v roku 1962, keď nikto tomu druhému nedôveroval, boli vytvorené ako nezávislé, nestranné, ako garant objektívnosti a pravdy. Dnes, keď je ovplyvňovaný Medzinárodný olympijský výbor, Medzinárodná organizácia pre zákaz chemických zbraní, OSN, OBSE, Rada Európy a ďalšie medzinárodné organizácie, všetko len a len proti Rusku, možno len smutne konštatovať, že následkom donucovania a posluhovania Spojeným štátom Americkým tieto organizácie strácajú alebo už  stratili dôveru a v ich dnešnej podobe aj svoje pôvodné opodstatnenie. Ale svet už nie je taký zaslepený. Situácia je dnes naozaj veľmi vážna. Hŕstka štátov, ktoré sa rozhodli nerešpektovať medzinárodné právo však nemôže zastaviť prirodzený vývoj a zmeny, ktoré prichádzajú.

Ako môže ktorýkoľvek slovenský politik pokojne zaspať s tým, že sa aktívne zúčastňuje na takomto vražednom dobrodružstve. Z môjho pohľadu právnika ide o vrcholný hazard nezodpovedných politikov schvaľujúcich porušovanie medzinárodného práva. Dovoľujem si vyjadriť svoj zásadný nesúhlas s otvorene vazalskou politikou a verejnými postojmi vrcholných predstaviteľov Slovenska voči bezuzdnej a nezodpovednej agresivite západu, ženúcej ľudstvo na pokraj sebazničenia. V mene čoho, v mene akých hodnôt? Máme považovať lož, podvod, vraždenie, ničenie národov, štátov a civilizácií pod akýmikoľvek nezmyselnými a nepravdivými zámienkami, ale s jediným cieľom dominovať svetu za to, čo chceme ako civilizovaní ľudia podporovať? Rozhodne nie.

Štefan Harabin