Môj profil 
Predplatné
Haleyová je vyslankyňou prezidenta Donalda Trumpa pri OSN. V utorok pripomenula, že už pred rokom dala jasne najavo, že USA zostanú v rade, iba “ak sa uskutočnia jej zásadné reformy”. Podľa Haleyovej je jasné, že tieto výzvy na zmeny ostali bez povšimnutia.
Haleyová kritizovala členstvo takých krajín v rade ako Čína, Kuba a Venezuela, ktoré sú samy obviňované z porušovania ľudských práv.
Avšak Haleyová zdôraznila, že ak sa rada zreformuje, Spojené štáty “sa k nej s potešením znovu pripoja”.
Veľvyslankyňa oznámila odchod USA zo 47-člennej rady na tlačovej konferencii po boku s ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.
Diplomatka pripustila, že Spojeným štátom sa nepodarilo presvedčiť žiadny iný štát, aby otvorene podporil snahy Washingtonu zreformovať radu.
Vystúpenie z rady je najnovším zo série zvratov v americkej politike, ktoré presadil prezident Trump. Ten už jednostranne odstúpil od iránskej jadrovej dohody a parížskej klimatickej dohody. Jeho rozhodnutia spôsobili vážne napätie vo vzťahoch s kľúčovými spojencami.
Hoci vzťahy Washingtonu a OSN v orgánoch pre ľudské práva boli vo všeobecnosti napäté – z rady vystúpil svojho času aj George W. Bush -, Trumpov predchodca Barack Obama si zvolil spoluprácu s ňou. A tento krok bol celosvetovo dobre prijatý.
“Rada pre ľudské práva už príliš dlho chráni porušovateľov ľudských práv a žumpu politickej zaujatosti,” uviedla Haleyová vedľa prítomného ministra Pompea. “Najneľudskejšie režimy na svete naďalej unikajú vyšetrovaniu,” dodala.
Haleyová upozornila, že rozhodnutie odísť z rady sa americkej administratíve nerobilo ľahko. Nešetrila však kritikou na adresu tohto orgánu a vyhlásila, že nie je “hoden svojho mena”.
Rada sídli v Ženeve a pozostáva zo 47 členov, ktorých vyberajú členské štáty OSN.
Veľvyslankyňa ďalej označila radu za “pokrytecký a samému sebe slúžiaci orgán, ktorý sa vysmieva ľudským právam”.
Washington požadoval, aby Izrael nebol hlavným stredobodom práce rady. Židovský štát je totiž na programe na každom jej zasadnutí v súvislosti s palestínskou otázkou, pripomenula agentúra DPA.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu privítal rozhodnutie USA a označil ho za “odvážne”. Vyhlásil tiež, že jeho krajina je “jedinou pravou demokraciou na Blízkom východe”.
USA za vlády Trumpa oznámili aj plán stiahnuť sa z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). USA tvrdia, že zaujatosť voči Izraelu je prítomná i v tomto orgáne OSN.
OSN je občas kritická aj voči samotným Spojeným štátom pre údajné porušovanie ľudských práv, vrátane najnovšej Trumpovej politiky oddeľovania detí od rodičov-ilegálnych migrantov na južnej hranici USA s Mexikom.
Odchod USA z Rady OSN pre ľudské práva je sklamaním
“Vzhľadom na stav ľudských práv v dnešnom svete by mali Spojené štáty viac vystupovať v popredí, a nie odstupovať,” napísal vysoký komisár Zajd na sociálnej sieti Twitter.
Predseda rady (UNHRC), Vojislav Šuc zo Slovinska, bránil tento orgán. Varoval, že “multilateralizmus a ľudské práva sú napádané každý deň”. Rada je podľa neho “jednotným priestorom”, kde sa diskutuje o najzúfalejších situáciách a hľadajú sa východiská z problémov.
“Jej činy vedú k zmysluplným výsledkom pre nespočetné obete porušovania ľudských práv po celom svete, a týmto obetiam rada slúži,” dodal podľa agentúry AP Šuc, ktorý na rok zastáva rotujúcu funkciu predsedu rady.
Šéfka diplomacie Európskej únie Federica Mogheriniová zareagovala vyjadrením, že rozhodnutie USA vystúpiť z rady je riskantné, lebo poškodí medzinárodné postavenie USA.
“USA stáli vždy v popredí pri ochrane ľudských práv po celom svete a mnoho rokov boli silným partnerom Európskej únie v Rade OSN pre ľudské práva,” uviedla Mogheriniovej hovorkyňa Maja Kocijančičová vo vyhlásení, z ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
“Dnešné rozhodnutie oslabí rolu USA ako zástancu a podporovateľa demokracie na svetovej scéne,” dodala hovorkyňa Mogheriniovej.
Vystúpenie USA z Rady OSN pre ľudské práva oznámila v utorok americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová a vyhlásila, že rada “nie je hodná svojho mena”. Zároveň obvinila tento medzinárodný orgán z ochraňovania porušovateľov ľudských práv, z pokrytectva a “chronickej zaujatosti voči Izraelu”.
Rada OSN pre ľudské práva, so sídlom vo švajčiarskej Ženeve, je jedným z najvýznamnejších orgánov OSN. Má 47 členov, ktorých volí Valné zhromaždenie na tri roky. Rada dohliada na dodržiavanie ľudských práv vo svete a predkladá o situácii v jednotlivých krajinách správy. Zameriava sa okrem iného na slobodu zhromažďovania, slobodu slova, slobodu vyznania, práva žien, práva sexuálnych menšín a práva rasových a etnických menšín.
