Alexej Petrik, ruský major v zálohe a pedagóg, koordinátor ruského spoločenského hnutia na podporu srbského a slovanského hrdinu „Spoločenstvo priateľov generála Mladiča“  pri príležitostí Mladičových narodenín pripomenul význam obety tejto  osobnosti pre Srbsko, Slovanov, Európu i svet. Prinášame vám myšlienky z narodeninovej zdravice Alexeja Petrika: „Je to veľmi poľutovaniahodné, že vojenský veliteľ, osobnosť takýchto rozmerov, veliteľ vskutku suvorovovského formátu, nie je teraz na zaslúženom odpočinku obklopený poctami, neodovzdáva mladým dôstojníkom svojej vlasti neoceniteľné vojenské skúsenosti, ale očakáva verdikt „súdu“ v úzkej cele smutne známeho Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. Tento tribunál, ktorý  pri svojom vzniku vyhlásil, že bude pôsobiť s cieľom nastolenia spravodlivosti voči obetiam vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocíde, svoje úlohy nesplnil. Naopak, namiesto zmierenia bojujúcich balkánskych národov zosilnene jatrí staré rany, pričom zaujal jasne protisrbskú pozíciu.

V takejto situácii nemožno ostať ľahostajným voči údelu človeka, ktorý má obrovské zásluhy nielen vo vzťahu k svojmu národu, pre ktorý ubránil právo na slobodu, samourčenie, ako aj právo na samotný život, ale vskutku aj vo vzťahu k celému ľudstvu.

Generál Mladič na začiatku 90-tych rokov 20. storočia porazil v Európe to zlo, od ktorého Rusko v 21. storočí zachraňuje svet bojujúc v Sýrii. Smutne známu al-Kaidu jej zaoceánski kurátori definitívne sformovali a po prvýkrát naozaj nasadili v požiari bosnianskej vojny. Tu, na Balkáne, v srdci Európy, ešte na začiatku 90-tych rokov minulého storočia mal byť vytvorený teroristický „kalifát“. Vtedajší vodca bosnianskych islamistov Alija Izetbegovič to ani neskrýval, hovoril a písal o tom otvorene. No z nejakého dôvodu NATO i EÚ podporili v tomto boji  nie bosnianskych Srbov, ktorí sa osamote ako múr postavili do cesty satanského teroristického zla valiaceho sa do sveta. Proti Armáde Republiky srbskej, ktorú generál Mladič vytvoril z jednoduchých roľníckych synov, sa oborili nielen miestni islamisti, kriminálne typy a oklamaní prostí Bosniaci moslimskej viery vtiahnutí do vojny, ale aj sily aliancie NATO a mudžahedíni, rozmanití džihádisti z arabského východu.

No srbský národ, organizovaný a nadchnutý osobným príkladom generála Ratka Mladiča, obstál a zvíťazil v tejto vojne. Tak, ako v Rusku,  v Čečensku, sa týmto obyčajným ľuďom v Bosne a Hercegovine, ktorí len deň predtým prišli do armády z práce v civile, podarilo prekaziť dobre premyslené plány satanských síl na barbarské zničenie zvyčajnej podoby sveta. Pamätníkom tomuto víťazstvu je jestvovanie malého, no prekrásneho štátu – Republiky srbskej (v rámci Bosny a Hercegoviny). Je to štát – nádej, v ktorom v mieri a – nehľadiac na ťažkosti – šťastne žijú ľudia.

To, čo sa teraz deje v Sýrii a v Iraku, tie nespočetné biedy, ničenia a kolosálne nevinné obete, sa malo podľa úmyslu tvorcov katakliziem začať v strede Európy ešte v roku 1992! No bosnianski Srbi prekazili tieto plány. To je príčina takej nenávisti osobne voči Mladičovi i celému srbskému národu zo strany „medzinárodnej spravodlivosti“ – tohto naozaj trestajúceho  orgánu euroatlantistov,“ píše Alexej Petrik, koordinátor ruského spoločenského hnutia na podporu srbského a slovanského hrdinu „Spoločenstvo priateľov generála Mladiča“  a ďalej pokračuje: „No my chápeme všetku veľkosť hrdinstva Ratka Mladiča. Človeka, ktorý priniesol  na oltár  služby vlasti i celého ľudstva celý svoj život, celého seba bezo zvyšku. On si nenahromadil majetky, nepostavil si paláce. Pre svoju službu prišiel o veľmi mnoho – stratil blízkych ľudí, mnohé roky nevidel rodinu, bol prinútený skrývať sa. A teraz, na sklonku života, je už šiesty rok prinútený byť v cele nezákonného haagskeho tribunálu, kde mu tento „nestranný súd“ (ktorý nenašiel vinu u takmer žiadneho naozajstného vojnového zločinca a odsúdil nevinných) hrozí doživotným väzením.“

„Čo my, obyčajní ľudia, môžeme urobiť pre tohto veľkého človeka?“ – kladie otázku Alexej Petrik a odpovedá takto:  „Kedysi on pomohol všetkým nám, teraz nadišiel čas, aby sme my splácali naše dlhy. Všetci ľudia dobrej vôle sa musia zjednotiť a urobiť niečo pre podporu generála Mladiča – srbského Žukova. Kto môže poslať list, nech pošle list generálovi do väzenia. Preň sú veľmi dôležité naše slová podpory a spoluúčasti. Kto môže napísať a uverejniť pravdivé články na obranu jeho spravodlivého boja – nech píše. My musíme ukončiť informačnú blokádu a sprisahanie mlčania. Akékoľvek uskutočnené podujatie, vytváranie klubov a spoločenských organizácií bude mať význam, pretože v takomto prípade nebude počuť iba jednu stranu, ale pravda o hrdinovi a vtedajších udalostiach sa stane verejne známou.“

Vladimír Mohorita