Gaza – zločin, ktorý kričí

Slovensko 13. augusta 2014 (HSP/Foto:TASR)

Top témou dnešných dní je situácia v Gaze. Základnou príčinou celého sporu je, že Hamas, vojensky a politicky ovládajúci pásmo Gazy, neuznáva Izrael. Okrem toho sporadicky ostreľuje blízke, a dnes už aj vzdialenejšie mestá a dediny susediace s pásmom Gazy. Za tie roky konfliktu s nízkou intenzitou si na to okolité izraelské obyvateľstvo chtiac – nechtiac zvyklo. Problém nastal v tom, že izraelsko – palestínske rokovania o vyriešení konfliktu sú v slepej uličke. Izrael vďaka svojej zastrašujúcej sile akoby ani nehľadal politické riešenie, však vďaka dlhoročnému vládnutiu jastrabov sa zdá, akoby jednoduchšie bolo na všetky problémy použiť vojenské riešenie. A práve v neadekvátnosti izraelskej odvety, ktorá je hrubo asymetrická a v konečnom dôsledku nič nerieši, je jadro celého konfliktu v Gaze.

Od začiatku vojenskej kampane je pomer strát alarmujúci. Na strane Palestínčanov je vyše 1800 mŕtvych, na strane izraelskej armády len 64. Svet je dnes a denne konfrontovaný s masívnym ostreľovaním škôl, mešít, trhov, elektrární a množstva iných civilných cieľov. Izraelskí politici sa nezastavia ani pred ostreľovaním inštitúcií pod ochranou OSN ako sú nemocnice. Svetová verejnosť je postupne senzibilizovaná opakujúcimi sa zábermi na mŕtve či zmračené deti. Pohreby nevinných detí už nikým nepohnú. Zábery spravodajských televízií nám pravidelne ukazujú civilistov, ktorí sa ocitli v pasci cynických politikov. Zúfalé palestínske ženy oplakávajúce svojich synov či manželov, troj-štvorročné deti bez rúk či nôh – aj oni sú teroristi?

Dokedy bude svetové spoločenstvo trpieť takýto koncentrovaný cynizmus. Kedy končene pochopia aj politici veľmocí, že takto to ďalej nejde. Iste, aj politici Hamasu cynicky kalkulujú. Práve zábery zmrzačených detí či detských pohrebov sú najlepším pí ár, dokazujúcim neľudskosť a zvrhlosť celého konfliktu. Civili slúžia ako živé štíty, problém je v tom, akoby aj svetové spoločenstvo prijalo, že nie je obeť ako obeť a cena života nie je všade rovnaká. Čo je však najhoršie, toleranciou či dokonca podporou Netanjahovej vlády sa podporuje vojenské, nie politické riešenie izraelsko – palestínskeho konfliktu. O mentálnom nastavení svedčí výrok významnej izraelskej političky, poslankyne Knessetu za koaličnú stranu Židovský domov Ayelet Shakedovej. Jej vnímanie súčasného konfliktu stojí za odcitovanie: „Palestínsky národ nám vyhlásil vojnu a mi musíme reagovať tiež otvorenou vojnou. Nie jednou operáciou, nie operáciami s nízkou intenzitou, nie postupným zvyšovaním intenzity vojenského zásahu, nie ničením teroristickej infraštruktúry, nie cieleným zabíjaním. Dosť bolo skrytých dohôd. Toto je vojna. Slova majú svoj význam. Toto je vojna. Nie je to vojna proti teroru, ani vojna proti extrémistom, a dokonca ani to nie je vojna proti palestínskej samospráve. Tieto tvrdenia sú len fígle, ako sa vyhnúť realite. Toto je vojna medzi dvoma národmi. Kto je nepriateľ ? Palestínsky národ. Prečo? Spýtajte sa ich, oni si začali. Je tak ťažké pochopiť, že nepriateľom je celý palestínsky národ? Každá vojna je vojna medzi dvoma národmi a v každej vojne je národ, ktorý vojnu začal, teda celý tento národ je nepriateľ. Vyhlásenie vojny nie je vojnový zločin. Ani odpovedať vojnou nie je zločin. Ani použitie slova vojna, ani jasná definícia, kto je nepriateľom. Naopak, morálka vojny (áno takáto vec skutočne existuje) je založená na predpoklade, že v tomto svete existujú vojny a že vojna nie je normálny stav vecí a že vo vojne je obvykle celý národ, vrátane starcov, žien a detí, jeho miest a jeho dedín, jeho majetku a infraštruktúry“.

Toľko citát pani poslankyne. Z neho je jasné a jednoznačné, že ak toto je v izraelskej politike hlavný, aj keď inými politickými protagonistami nie tak jasne vyslovený názor na riešenie tohto konfliktu, nádej mierového riešenia konfliktu je minimálna. Práve na tomto príklade môžeme priam čítankovo sledovať zlyhávanie svetovej diplomacie, ako aj výsadné postavenie Izraela, ktorý si môže dovoliť to, čo hádam žiaden iný aktér na medzinárodnej scéne.

Ak to tak ostane aj naďalej, budúcnosť tohto konfliktu môžeme očakávať len v tých najčernejších farbách. Je teda najvyšší čas, aby si aj svetové spoločenstvo konečne uvedomilo, že žiaden konflikt sa nedá vyriešiť len nešťastným a neefektívnym a v konečnom dôsledku aj veľmi nehumánnym hasením symptómov, ak sa zároveň budú ostentatívne ignorovať príčiny celého konfliktu.

Roman Michelko