Gabrižová: Mnohé návrhy v Junckerovom prejave smerovali k väčšej federalizácii

Bratislava 13. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP- František Iván)

Mnohé návrhy, ktoré dnes predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker spomenul vo svojom prejave o stave Únie, smerovali k jej väčšej federalizácii. Pre TASR to po prejave uviedla šéfredaktorka informačného portálu o Európskej únii EurActiv.sk Zuzana Gabrižová

“K záveru prejavu napríklad podporil aj nápad tzv. paneurópskej kandidátky vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP), kedy by sa časť kresiel v EP nevolila na základe národných kandidátok, ale bola by jedna celoeurópska kandidačná listina, z ktorej by kandidátov vyberali voliči z celej EÚ, čiže jeden volebný obvod. Tento nápad nie som si istá, či má potenciál prejsť, mnohým sa nepáči, je na stole už veľa rokov, ale podporil ho napríklad francúzsky prezident, takže možno predseda Juncker to tiež tak číta, že by bolo vhodné debatu znovu otvoriť,” konštatovala.

Taktiež ju v tejto súvislosti zaujala myšlienka, v rámci ktorej sa vyslovil za vytvorenie spoločného centra, ktoré by vedelo efektívnejšie zdieľať informácie použiteľné v boji proti terorizmu. “Spomenul špecificky aj výmenu informácií medzi tajnými službami, čo už je teda mnohokrát kameň úrazu a je to veľmi citlivé pre členské štáty, keďže z definície tajných služieb vyplýva, že informácie nezdieľajú,” zdôraznila.

“V niečom bol prejav pomerne štandardný. Štandardný v tom zmysle, že v prvej časti sa venoval prioritám, ktoré chce stihnúť ešte táto Komisia. Tam hovoril najmä o obchodnej politike, obchodných dohodách, priemyselnej politike, digitalizácii, klimatickej politike a migrácii. Takže toto sú ešte veci, ktoré Komisia bude tlačiť dopredu,” spresnila Gabrižová, pričom Junckerovej komisii vyprší mandát v roku 2019.

Juncker počas svojho prejavu operoval s ekonomickými číslami rastu zamestnanosti a hospodárskeho rastu. Určitým spôsobom podľa analytičky prišiel s niektorými konkrétnymi návrhmi, ktoré môžu byť z istého hľadiska považované za prekvapivé. “Napríklad hovoril o tom, že keď v EÚ máme dohľad nad bankovým trhom, prečo by sme nemali mať aj nejaký spoločný dohľad nad pracovným trhom. To samozrejme súvisí s celou debatou napríklad o vyslaných pracovníkoch, čo je pre Slovensko celkom dôležité,” dodala. Juncker zastáva názor, že za rovnakú prácu rovnaká mzda.

V rámci inštitucionálnych návrhov spomenul vytvorenie postu ministra hospodárstva a financií. Všeobecnú podporu začína mať i myšlienka podporovaná francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, keď sa európsky stabilizačný mechanizmus tzv. “trvalý euroval” má pretvoriť na Európsky menový fond. “Môžeme očakávať, že k tomu dôjde,” dodala.

V otázke eurozóny predseda EK v prejave nie je za samostatný rozpočet pre eurozónu, ale za vyčlenenie časti rozpočtu, ktorý máme. Taktiež nepodporuje myšlienku, aby mala eurozóna vlastný parlament, keďže “EP, ktorý máme, je parlamentom aj pre eurozónu”. “Ďalším zaujímavým inštitucionálnym nápadom, ktorý podporil, je zlúčenie postu predsedu EK a Európskej rady. Čo by opäť nejakým spôsobom naplnilo ambíciu niektorých mať skutočného európskeho prezidenta,” uzavrela.

Predseda Európskej komisie dnes v Európskom parlamente v Štrasburgu predniesol hodinový prejav o stave Únie. Poukázal v ňom na najväčšie výzvy, ktorým museli Európania čeliť za uplynulý rok a ktoré pred lídrami EÚ stoja v najbližšej budúcnosti. Jeho prejav vychádzal z výsledkov širokej diskusie na tému “budúcnosť Európy”, ktorá prebiehala naprieč kontinentom s občanmi, Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou.