Môj profil 
Predplatné
Analytici podľa nej očakávajú, že sa v týchto eurovoľbách na úkor tradičných politických rodín viac presadia málo vypočítateľné subjekty, ktoré sú kritické k Európskej únii (EÚ). “Možno až sto poslancov bude bezprostredne po voľbách nezaradených. Ale to nevylučuje, že vytvoria novú frakciu alebo sa priklonia k existujúcej. Môžu vytvoriť aj novú politickú štruktúru, ktorá bude fungovať aj mimo EP,” poznamenala.
Ak by sa tieto prognózy naplnili, podľa Gabrižovej to bude nútiť veľké politické rodiny ľudovcov, socialistov a liberálov k užšej spolupráci. “Niečo ako veľká koalícia, aj keď doslova takto to v EP nefunguje,” poznamenala. Frakcie europarlamentu totiž podľa nej nie sú homogénne a pri jednotlivých hlasovaniach sa dostávajú do popredia popri názore frakcie aj národné záujmy jednotlivých poslancov. Ak budú mať dominantné politické sily oproti aktuálnemu stavu oslabené postavenie, faktor neistoty pri konkrétnych hlasovaniach sa zvýši.
Jedným z rozdielov, ktorý prinášajú aktuálne eurovoľby, je aj rozhodnutie hlavných európskych politických rodín vopred označiť svojich kandidátov na post predsedu Európskej komisie (EK). “Dúfajú, že Európska rada, ktorá má podľa Lisabonskej zmluvy právo nominovať kandidáta, bude rešpektovať výsledok volieb,” povedala s tým, že v tejto otázke zmluva nie je úplne jasná. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy sa však podľa nej už teraz netají tým, že stranícke nominácie nepodporuje. “Ak Rada nebude rešpektovať výsledok volieb, hrozí inštitucionálny pat,” poznamenala.
Na Slovensku očakáva predsa len o niečo vyššiu volebnú účasť ako pri voľbách v roku 2009, keď k urnám prišlo rekordne málo, len 19,64 percenta voličov. “Situácia sa odvtedy zmenila a relevancia európskych tém je vyššia,” odhadla Gabrižová. Výrazný skok vo volebnej účasti však podľa nej nenastane.
Je to spôsobené viacerými faktormi. Jednak tým, že ľudia sú na Slovensku s členstvom v EÚ relatívne spokojní a mobilizácia s cieľom niečo meniť je nízka. Pomerne nízka je aj občianska uvedomelosť a informovanosť o EÚ. Do tretice, mobilizácia voličov je vždy vyššia, ak vedia odhadnúť bezprostredné dopady konkrétneho výsledku volieb na exekutívu. “Pri voľbách do Národnej rady SR to voliči vedia odtušiť, pri voľbách do EP je to oveľa komplikovanejšie,” podčiarkla.
O eurovoľby je pomerne veľký záujem medzi slovenskými politickými stranami a kandidátmi, motivácia kandidovať je však podľa Gabrižovej rôzna. “Pri veľmi malých stranách je to jednoznačne branding, chcú sa zviditeľniť. Niektoré to vidia tak, že je jednoduché túto problematiku komunikačne uchopiť, a dúfajú, že získajú hlasy na kritike EÚ,” poznamenala. “Pri väčších stranách, ktoré majú šancu postúpiť do EP, je to aj test ich sily. Najmä tie, ktoré sú na prahu zvoliteľnosti, idú do kampane s veľkou vervou,” konštatovala Gabrižová. Na vstup do EP má určité šance aj strana, ktorá by sa pri dnešných preferenciách do NR SR nedostala. “Dostať sa do EP je v absolútnom počte hlasov omnoho ľahšie ako do NR SR. V roku 2009 na jedného europoslanca stačilo asi 45.000 hlasov, čo sa pri dobrej kampani môže podariť aj menšej strane,” uzavrela analytička Euractiv.sk
ru
.JPG)
