Môj profil 
Predplatné
Touto kompromisnou formuláciou v záverečnom vyhlásení sa podľa agentúry DPA podarilo zažehnať rozkol, keďže do poslednej chvíle nebolo jasné, aký postoj zaujme americký prezident Donald Trump presadzujúci svoju politiku “America first” (Amerika na prvom mieste).
Popredné svetové ekonomiky hovoria v záverečnom komuniké o “vzájomnom a vzájomne výhodnom rámci pre obchod a investície” a zásade nediskriminácie. Skupina G20 chce pokračovať v “boji proti protekcionizmu, vrátane nekalých obchodných praktík”.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na tlačovej konferencii po skončení summitu ocenila spomínaný kompromis. “Som spokojná … že sme jasne povedali: trhy musia zostať otvorené,” povedala. Rokovania o tejto otázke boli podľa nej náročné, zdôraznila však, že spoločným postupom sa dá dosiahnuť viac, než individuálne. Zároveň upozornila, že “nie každý si ešte uvedomil prínos medzinárodného obchodu”.
Predpokladá sa, že formuláciu o “legitímnych ochranných nástrojoch v obchodovaní” presadili USA, ktoré chcú zaviesť sankčné clá na dovoz ocele pre jej údajné dumpingové ceny a možnú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Podľa európskych krajín sú však takéto clá neopodstatnené a v rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Merkelová, Macron a Putin sa v otázke Ukrajiny nedohodli
Trojstranné stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a šéfa Kremľa Vladimira Putina o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny, ktoré sa konalo dnes dopoludnia v Hamburgu v rámci summitu skupiny G20, neprinieslo žiadny pokrok. Informovala o tom agentúra DPA
Podľa Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova realizácia tzv. Minských mierových dohôd prešľapuje na mieste, úsilie o vyriešenie situácie však musí pokračovať.
Hovorca nemeckej vlády po stretnutí konštatoval, že účastníci sa zhodli na potrebe implementácie prímeria zakotveného v dohodách z Minska.
Podľa nedávno zverejnenej správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) si konflikt na východe Ukrajiny od 14. apríla 2014 do 15. mája 2017 vyžiadal 34.056 obetí z radov civilistov, ukrajinskej armády a členov militantných skupín. Táto štatistika zahŕňa 10.090 mŕtvych – vrátane 2777 civilistov – a 23.966 zranených.
Do diplomatického úsilia sa v najbližšom čase intenzívnejšie zapoja aj USA. Americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson pricestuje v nedeľu do Kyjeva. Bude ho sprevádzať nový osobitný vyslanec pre Ukrajinu Kurt Volker. Bývalý americký veľvyslanec pri NATO je považovaný za zástancu tvrdej línie voči Moskve.
USA poskytnú na boj s hladomorom v Afrike 639 miliónov dolárov
Spojené štáty poskytnú na boj s hladomorom v Afrike sumu 639 miliónov dolárov (572 miliónov eur). Na pracovnom rokovaní na túto tému, ktoré sa konalo v Hamburgu v rámci summitu skupiny G20, to oznámil americký prezident Donald Trump.
Väčšinu peňazí – 331 miliónov dolárov (296 miliónov eur) – dostane Svetový potravinový program (WFP), ktorý to v reakcii označil podľa agentúry DPA za “život zachraňujúci darček”.
Humanitárne organizácie požadovali od lídrov G20 konkrétne finančné záväzky, pretože hlad ohrozuje viac ako 20 miliónov ľudí v Nigérii, Južnom Sudáne, Somálsku a Jemene. Zo sumy 4,9 miliardy dolárov (4,3 miliardy eur), ktorú žiada Organizácia Spojených národov, bola doteraz prisľúbená takmer polovica.
Jörn Kalinski z organizácie Oxfam prísľub USA privítal, pripomenul však, že americký Kongres už v apríli vyčlenil na tento účel 990 miliónov dolárov.
Silvia Holtenová z organizácie World Vision pripomenula, že v spomínaných štyroch krajinách je aj 600.000 ťažko podvyživených detí, “z ktorých sa mnohé nedožijú nasledujúceho dňa”.
