Môj profil 
Predplatné
“Lepšia integrovaná doprava v kraji v mojom ponímaní znamená viac spojov tam, kde to ľudia potrebujú, kratšie prestupové časy i lepšiu nadväznosť medzi vlakovými i autobusovými spojmi,” ozrejmil Ftáčnik, ktorý napríklad spomenul, že v špičke by mali vlaky integrovanej dopravy jazdiť každú polhodinu, mimo špičku v hodinových intervaloch.
Cieľom podľa neho je tiež zlepšiť prístupnosť vlakových zastávok prostredníctvom novovybudovaných parkovísk či kyvadlovej dopravy, vybudovať terminály integrovanej osobnej dopravy, ktoré v úplne konkrétnej vízii lokalizuje v najbližšom časovom horizonte do Vrakune a Devínskej Novej Vsi. Tvrdí tiež, že v lepšej integrovanej doprave musí platiť i lepší a prehľadnejší systém cestovných lístkov. “Som za to, aby cestujúci zaplatil za to, čo reálne precestuje,” zdôraznil Ftáčnik a dodal, že inšpiráciu možno hľadať vo fungujúcich systémoch viacerých európskych miest.
Súhlasí tiež s tým, že kraj musí byť oveľa iniciatívnejší v budovaní záchytných parkovísk a nemal by túto úlohu prenechávať iba na hlavné mesto. “Tie vzťahy za hranicou Bratislavy nemá na starosti mesto, ale kraj, on ich môže a musí riešiť,” zdôraznil. Jeho predstavou je, aby prvé záchytné parkoviská vznikali už pri okresných mestách Pezinok, Senec a Malacky, kde by ľudia bez problémov prestupovali na vlakové spoje do hlavného mesta. Tak isto by sa mali budovať záchytné parkoviská na okraji Bratislavy, na miestach kde cestujúci budú mať dobrý prestup na mestskú hromadnú dopravu. “Budovanie záchytných parkovísk samozrejme úzko súvisí so zlepšením integrovanej dopravy,” pripomenul.
V rámci vízií rozvoja dopravnej infraštruktúry chce Ftáčnik sľubovať projekty, ktoré je možné reálne uskutočniť. Spomína v tejto súvislosti začiatok výstavby pezinského obchvatu, vybudovanie cesty Rohožník – Malacky, rozšírenie už vybudovanej cyklotrasy Jurava i budovanie ďalších cyklotrás, ktoré majú finančné krytie v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Za reálne považuje i prijatie opatrení na podporu elektromobility v osobnej i verejnej doprave. “Myslím si, že reálnymi projektmi, ktoré môžu zlepšiť dopravu v hlavnom meste, je aj vybudovanie električkovej trate súkromným investorom v úseku Pribinova – Košická a tiež realizácia nadzemnej lanovky cez Dunaj, pokiaľ bude mať investor na to podporu,” dodal.
O post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zabojuje v tohtoročných novembrových voľbách do VÚC 18 kandidátov. Okrem Milana Ftáčnika je to ďalších osem nezávislých kandidátov a takisto deväť nominantov politických strán či koalícií.
Kandidátom na miesto predsedu BSK je poslanec Národnej rady SR Juraj Droba, ktorý má podporu SaS, OĽaNO, NOVA, SMK-MKP, OKS, Zmeny zdola a Demokratickej únie Slovenska. Taktiež psychologička a predsedníčka Strany zelených Slovenska Natália Hanulíková, súkromný podnikateľ Ľubomír Kolárik s podporou Strany zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov a publicista i politik Daniel Krajcer, ktorý je kandidátom Mosta-Híd, SKOK-u a Strany zelených.
Šéfom BSK chce byť aj pedagóg Marián Leinerovič s podporou Nového parlamentu, farmaceut Milan Lopašovský, ktorého navrhuje Strana moderného Slovenska. Komunistická strana Slovenska nominovala prekladateľa Jalala Suleimana a Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku kultúrno-osvetového pracovníka Andreja Trnovca.
Medzi nezávislými kandidátmi na predsedu BSK je publicista Rastislav Blaško, podnikateľ Jozef Danko i súčasný šéf kraja Pavol Frešo. Taktiež novinár Ľubomír Huďo, podnikateľ Martin Jakubec, starosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý, starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva a IT špecialista i bratislavský mestský poslanec Jozef Uhler.
Voľby do vyšších územných celkov budú v sobotu 4. novembra. Tentoraz budú jednokolové, čo znamená, že za predsedu bude zvolený ten kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov.
.jpg)
.JPG)
