Francúzsko a Veľká Británia obmedzujú kozmetické výrobky s čiastočkami plastov, ktoré zahlcujú svetové moria

11. januára 2018 (HSP/Foto:Pixabay)

Plastový odpad je dlhodobou záťažou pre prírodu nie len v našich končinách, ale najmä vo vodách svetových oceánov. Postupne na to začínajú reagovať vlády jednotlivých krajín. Lídrami v rámci Európy sú Francúzsko a Veľká Británia, ktoré od roku 2018 zastavujú výrobu peelingových krémov a ďalších kozmetických prípravkov, ktoré obsahujú pevné plastové mikroguličky. Plastové čiastočky nachádzajúce sa napríklad aj v čistiacich prostriedkoch, sa totiž dostávajú do vodných tokov a znečisťujú prírodu a morské oblasti. Francúzsko je tiež prvou krajinou, ktorá zakázala používanie plastového riadu, a to od roku 2020. Británia chce zase zdaniť jednorazové plastové tégliky na nápoje a do piatich rokov sa ich zbaviť úplne, ak nebudú recyklovateľné. Uvádza sa v príspevku Českého rozhlasu.

Plastový odpad sa hromadí najmä v Tichom oceáne, no prvé rozsiahle hory plastového odpadu v roku 2017 zaznamenali už aj v Atlantickom oceáne. “Do budúcna to predstavuje značné riziko pre tieto ekosystémy. Hrozí tiež ohrozenie ľudského zdravia, nie preto, že by boli toxické, ale kvôli tomu, že ryby a ďalšie morské živočíchy sú zdrojom potravy pre milióny ľudí,” domnieva sa Miroslav Šuta, konzultant pre ekologické a zdravotné riziká z Centra pre životné prostredie a zdravie.

Dodáva, že zákaz, ktorý aplikovalo Francúzsko nemá chrániť primárne ľudské zdravie, hlavné dôvody sú podľa neho enviromentálne. Ukázalo sa, že abrazíva z kozmetických prípravkov, ako aj iné zlomky plastov, ktoré používame, sa hromadia v životnom prostredí, hlavne v riekach, jazerách a moriach. Mikroperly samy o sebe jedovaté nie sú, toxické látky na seba ale môžu naviazať a fungovať ako nosiče. “Keď ich potom morské živočíchy prehltnú, tak prinášajú nebezpečné látky do ich tiel. Látky sa potom môžu dostávať aj do tiel človeka. Vzhľadom k tomu, že v mori existuje potravinová pyramída, najviac sú ohrozené veľké, dravé ryby,” vysvetľuje ekológ.

“Rozsiahla dánska štúdia z roku 2015 ukázala, že aj keď sa z kozmetiky dostávajú do životného prostredia desiatky až stovky ton plastov, ide o menšiu časť problému. Oveľa viac mikroplastu v životnom prostredí vzniká tým, že sa väčšie kusy plastu, ako sú tégliky alebo jednorazové tašky, v životnom prostredí rozpadajú na menšie kusy. Z nich potom mikroplasty vznikajú,” objasňuje Miroslav Šuta.

Problém s plastmi je, že v životnom prostredí pretrvávajú veľmi dlho, každý rok ich ľudstvo navyše pridáva viac a viac. “Ukazuje sa, že keby sme pokračovali týmto tempom, zhruba do pätnástich rokov by bolo množstvo plastu v oceánoch väčšie ako množstvo živých tvorov,” tvrdí ekologický konzultant. “Zatiaľ nemáme signály o tom, že by dochádzalo k masívnej devastácii. Ak by sme ale nezačali ten problém riešiť teraz, v budúcnosti by to bolo veľmi ťažké alebo nemožné, “dodáva.

V posledných rokoch je trendom výroba domácej prírodnej a bio kozmetiky. Petra Seidlová, ktorá sa produkciou takejto kozmetiky živí, začala výrobu kvôli snahe o kontrolu zloženia prípravkov. “Viedol ma k tomu taktiež atopický ekzém, čo je jeden z častých dôvodov, napríklad u mamičiek s deťmi. Snažíte sa vymyslieť niečo jednoduchšie, čo by vaša koža prijala lepšie,” vysvetľuje. Podľa Seidlovej je veľmi ľahké si vyrábať peelingy bez abrazívnych zložiek. “V domácej výrobe je veľmi jednoduché ich nahradiť cukrom alebo soľou, môj obľúbený je napríklad s mletou kávou, ktorý nádherne vonia. Dá sa tiež používať mak alebo jemne namleté ovsené vločky,” doplnila na záver.