Môj profil 
Predplatné
Pripomeňme, že ešte v roku 1997 mala byť táto otázka s konečnou platnosťou uzavretá na medzivládnej úrovni oboch krajín – Moskva vtedy uzavrela s Parížom dohodu, v ktorej sa jednoznačne píše, že Rusko má vysporiadané dlhy z čias Ruského impéria.
Napriek tomu aj v predchádzajúcom roku viacero novín prinášalo správy o stovkách tisícov francúzskych občanov, ktorí požadujú vyplatenie peňazí od Ruska z cárskych obligácii v celkovej hodnote okolo 30 miliárd eúr. Svoje nároky odôvodňovali tvrdením, že „Rusko ani zďaleka neskrachovalo“.
Svojho času prejednávala vláda Sovietskeho zväzu s francúzskou stranou otázku splatenia týchto dlhov. Konečné stanovisko Sovietov vtedy znelo: „Vláda ZSSR súhlasí s vyplatením dlžných peňazí, avšak pod podmienkou, že vlády Dohody súhlasia s uhradením škôd spôsobených intervenčnými vojskami počas občianskej vojny.“ Zároveň odporučila francúzskym veriteľom, aby sa so svojimi pohľadávkami radšej obrátili na svoju vládu, vrátane žiadosti odpovede na otázku: „Čo hľadali francúzske vojská na Kryme v čase občianskej vojny v Sovietskom Rusku.“
Čitateľov by mohlo zaujímať, ako hodnotia Francúzi straty na životoch z 1. svetovej vojny, keď cárske Rusko vstúpilo do bojov za francúzske a anglické záujmy? Keď ruská armáda zachraňovala Paríž bojujúc s nemeckými vojakmi počas 1. sv. vojny, Paríž tlieskal chrabrosti Rusov, keď však došlo na delenie reparácií od Nemeckej ríše, Sovietsky zväz nik nepozval…
Napriek tomu, že Sovietsky zväz anuloval tieto dlhy, Rusko napokon vyšlo v roku 1997 Francúzom v ústrety, hoci nemuselo. Vláda Francúzska podpísala 27. mája dohodu, podľa ktorej Ruská federácia vyplatila 400 miliónov dolárov zo spomínaných dlhov cárskeho Ruska. Bol to znak dobrej vôle Ruska. A Francúzom sa stále máli.
Existuje predsa morálka. Aký je dôvod, aby sme sa iba my kajali a platili všetko (my = Rusi, pozn. prekl.), čo si kto zažiada. Ukrivdení sa nájdu aj desať generácií dozadu.
A čo je ešte dôležitejšie.
Ak už teda začneme hovoriť o dlhoch a vzájomných zúčtovaniach, potom majitelia francúzskych pohľadávok nech sú majiteľmi cárskych prostriedkov. Najprv ale nech sú vrátené Rusku cárske vklady uložené v zlate v bankách Spojeného kráľovstva a Švajčiarska zúročené percentami za posledných 100 rokov.
V Anglicku je uložených do dnešného dňa okolo 45 ton zlata, ktoré sem previedla cárska moc v čase 1. sv. vojny v platbách za zbrane a muníciu v hodnote pätdesiat miliárd dolárov;
– na 25 miliárd je ocenené zlato, uložené vo Francúzsku;
– na 23 miliárd – zlato, ktoré skončilo v USA;
– na 5 miliárd – zlato vo Švédsku.
Celá záležitosť sa však netýka iba západných bánk. Bolo by dokonca možné súhlasiť s vyplatením úplne všetkých cárskych dlhov Francúzsku, ak by sa vrátilo zlato z Japonska, ktoré bolo prevezené do japonských bánk s cieľom ochrániť ho, no japonská strana z neho dodnes nevrátila ani najmenšiu časť. A napokon sú tu Spojené štáty, ktoré podľa niektorých prameňov založili svoju Centrálnu rezervnú banku (FED) aj s pomocou ruského zlata… alebo ako sa vraví, bez vánku sa ani lístok nepohne.
Krátke resumé
Zo strany Francúzov niet nijakých dôvodov pre podobné sťažnosti či reklamácie. Ak by sa vyššie uvedená iniciatíva francúzskeho poslanca niekedy nebodaj dostala na serióznejšiu úroveň, vždy sa nájde vecnými argumentmi podložená možnosť, ako ju s pokojným svedomím obratom zamietnuť.
.jpg)
