Washington 18. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Michel Euler)
Čína má ambiciózny projekt novej Hodvábnej cesty, ktorý však kritizujú za jeho rozsah a metódy. V USA podľa tej istej schémy funguje program dodávok F-35, píše Foreign Policy: krajiny by z neho mali mať prospech, ale zároveň sa stávajú závislými
Globálny ekonomický a bezpečnostný projekt, ktorý stojí viac ako miliardu dolárov, by mal svojim účastníkom priniesť veľké ekonomické výhody, ale dostať sa z neho je ešte ťažšie a drahšie – novinári Foreign Policy sa šíria, že čínska Nová Hodvábna cesta by mohla byť jedného dňa práve taká. USA však majú program, v rámci ktorého dodávajú spojencom stíhačky F-35 a podľa slov autorov článku sa už takým práve stal.
Názorne je to vidieť na príklade situácie vzniknutej medzi Tureckom a USA. Ankara dostala prvé zásielky S-400, ktoré podľa slov Washingtonu nie sú zlučiteľné s F-35. Preto USA už prestali trénovať tureckých pilotov a Kongres sa vyhráža, že úplne vylúči Turecko z programu. Teoreticky môžu proti Turecku vyhlásiť sankcie od zamietnutia vydávania víz, až po zamedzenie prístupu k americkým finančným trhom.
Stíhačky F-35 čelia kritike kvôli vysokej cene, nedostatkom a dlhej čakacej lehote. Ale zďaleka nie každá krajina je schopná vytvoriť svoju stíhačku. Moderné lietadlá sa skladajú z tisícov súčiastok a na ich výrobu sú potrebné technológie. Okrem toho, k takej stíhačke, ako je F-35, je nutné kupovať súčiastky vo veľkom množstve. Ak teda má nejaká krajina tieto stíhačky, je pre ňu nevýhodné prechádzať na iné.
Čína kritizujú za to, že tvrdo využíva dlhy ostatných krajín: napríklad si vzala na dlhodobý prenájom prístav na Srí Lanke. Ale podľa slov autorov článku USA idú ešte ďalej. Štáty sa stávajú na nich závislé a Washington to využíva. Napríklad, v roku 2005 znemožnili Izraelu prístup k programu kvôli tomu, že predával komponenty dronov Číne. Izrael na to odpovedal tým, že rýchlo pozastavil transakciu.
Turecko je ešte viac závislé na F-35, pretože ono dodáva k nim súčiastky. V prípade vylúčenia z programu utrpí preto veľké straty. Kým Pentagon bude potrebovať na hľadanie nového dodávateľa niekoľko mesiacov, Turecko nedokáže tak rýchlo prispôsobiť svoje linky. Straty môžu dosiahnuť 12 miliárd dolárov, čo zodpovedá osemročnému rozpočtu celého leteckého a kozmického sektora Turecka.
Nová Hodvábna cesta Číny naopak pokrýva viac zemského povrchu, zúčastňuje sa jej viac štátov a organizácia sa stavia ako zdroj bohatstva pre krajiny sveta. Program F-35 však dáva prestíž, prístup k technológiám a subdodávateľom, ako aj spojenie so Spojenými štátmi. Krajiny, teda zvažujú prínosy a pravdepodobnú závislosť vrátane rozhodovania o tom, na kom sú ochotné byť závislé.
“Možno Nová Hodvábna cesta v budúcnosti zvíťazí, ale v súčasnej realite je vo výhode verzia USA,” píše Foreign Policy.