Ak by mala vzniknúť podľa neho európska armáda, tak vyslanie vojakov by znamenalo konsenzus 27 krajín. “A to je dnes neuveriteľné, my sa nevieme zhodnúť Maďari s Čechmi, Slováci s Poliakmi v regióne a tak ďalej,” dodal Fischer.
Podľa jeho slov dosiahnutie ekonomicko-politickej integrácie bolo oveľa ľahšie vysvetliteľné pre štáty, keďže v tom prípade išlo vlastne aj o peniaze zo štrukturálnych fondov. “Hrozby však vnímame všetci inak a preto bude ťažké dosiahnuť v tejto otázke konsenzus,” uzavrel Fischer.
Koncom septembra sa Vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Federica Mogheriniová pred začatím neformálneho zasadnutia ministrov obrany krajín EÚ v Bratislave vyjadrila, že práca na posilňovaní európskej obrany neznamená vytvorenie európskej armády, lež naopak – posilňovanie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ s cieľom mať efektívnejšiu európsku obranu vrátane spolupráce s NATO.
“Nie je to o európskej armáde. Je to o využití všetkých nástrojov, ktoré máme, s cieľom posilnenia našich európskych schopností v oblasti obrany. Je to niečo, čo európski občania od nás očakávajú,” uviedla vtedy Mogheriniová. Podľa jej slov väčšina členov EÚ je zajedno v tom, že neuvažuje o vytvorení európskej armády, ale o lepšom využití prostriedkov, ktoré má už dnes EÚ k dispozícii.