Firmy s ESG majú nižšie riziko aj lepšiu platobnú disciplínu

Výsledky naznačujú, že práve v sociálnej oblasti, konkrétne v zastúpení žien na pracovných pozíciách, má Európa spolu so Severnou Amerikou oproti zvyšku sveta najväčší náskok. V ostatných sledovaných oblastiach ESG sa rozdiely medzi Európou a svetovým priemerom výraznejšie neprejavujú. Týka sa to environmentálnych opatrení, politík v oblasti ľudských práv a detskej práce aj väčšiny certifikácií.

Vyššie zastúpenie majú ženy v Európe aj v manuálnych profesiách. Tvoria 28 percent zamestnancov, zatiaľ čo celosvetový priemer dosahuje 23 percent. Na kancelárskych pozíciách predstavujú ženy 46 percent pracovníkov, čo zodpovedá globálnemu priemeru.

Ani v oblasti ochrany životného prostredia sa Európa od sveta výraznejšie neodlišuje. Opatrenia na znižovanie environmentálnych dosahov svojej činnosti už realizuje 31 percent európskych firiem, čo je rovnaký podiel ako celosvetovo. Ďalších 28 percent spoločností ich zatiaľ len pripravuje a 41 percent ich ešte nezaviedlo.

Politiky ľudských práv a detskej práce

Podobná situácia je aj pri politikách týkajúcich sa ľudských práv a detskej práce. Formálne pravidlá v tejto oblasti nemá 72 percent európskych firiem, pričom celosvetový priemer predstavuje 71 percent. Internú politiku má 21 percent spoločností a ďalších sedem percent ju zároveň zverejňuje na svojich webových stránkach, čo opäť zodpovedá svetovému priemeru.

Z analyzovaných európskych spoločností má 93 percent najviac 50 zamestnancov a deväť z desiatich podnikov dosahuje ročný obrat do desať miliónov eur. Podľa Mateja Repu, ESG solutions specialist zo spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, je Európa dnes lídrom vo vykazovaní udržateľnosti najmä vďaka európskej legislatíve.

„Európa je v súčasnosti lídrom v oblasti vykazovania udržateľnosti. Prispieva k tomu aj regulačný rámec EÚ. Členské štáty by mali do marca 2027 transponovať do vnútroštátnej legislatívy ustanovenia smernice CSRD, ktorá stanovuje pravidlá pre vykazovanie informácií o udržateľnosti spoločností. Prvé správy by spoločnosti podľa nového rámca mali zverejniť v roku 2028. Vplyv smernice však presahuje hranice Európskej únie, pretože pravidlá sa budú týkať aj mnohých spoločností z nečlenských štátov, ktoré pôsobia na európskom trhu. Viac ako 80 percent spoločností zahrnutých v databáze Synesgy pochádza z Európy,“ vysvetlil Repa.

Ekonomický prínos

Analýza zároveň ukazuje, že vykazovanie ESG môže mať aj konkrétny ekonomický prínos. Firmy s ESG certifikátom vykazujú o 55 percent nižšie riziko v obchodných vzťahoch. Lepšie výsledky dosahujú aj pri platobnej disciplíne. Priemerné omeškanie ich platieb predstavuje 8,9 dňa, zatiaľ čo pri necertifikovaných spoločnostiach je to 17,4 dňa, teda takmer dvojnásobok.

Na Slovensku sa pravidlá vykazovania udržateľnosti postupne zavádzali prostredníctvom európskej smernice CSRD, ktorá bola následne upravená legislatívnym balíkom Omnibus I. Ten výrazne zúžil okruh spoločností, na ktoré sa povinnosť reportovať vzťahuje. „Od začiatku roka 2024 sa povinnosť reportovať mala na Slovensku týkať približne 700 spoločností z kategórie väčších firiem, kótovaných na burze a s viac ako 500 zamestnancami. Povinnosť by sa však dotkla aj ostatných spoločností, oslovených v rámci dodávateľských reťazcov či pri posudzovaní bankami v úverových procesoch,“ hovorí Repa.

Po schválení balíka Omnibus I sa povinnosť reportovať upravila podľa nových kritérií, teda týkala sa spoločností s 1 000 zamestnancami a obratom 450 miliónov eur. To sa na Slovensku aktuálne vzťahuje len na niekoľko desiatok firiem. „Prax však už teraz ukazuje, že mnohé firmy reportujú dobrovoľne alebo sa na to pripravujú. Ich motivácia nie je regulačná, ale obchodná. Vyžadujú to potenciálni aj súčasní zákazníci, banky či investori a zaujíma to aj zamestnancov a ďalšie zainteresované strany,“ uzavrel Repa.