Maďarsko chce zvýšiť bankové odvody ešte viac
Maďarská vláda tento týždeň informovala, že zvýši odvody bánk, ktoré sú už aj tak najvyššie v Európe, a mimoriadnymi daňami zaťaží aj iné podnikateľské sektory. Opatrenia prijme na zvýšenie rozpočtových príjmov. Európska komisia takýto postup však považuje za vydieranie. Najnovšia epizóda medzi vládou premiéra Viktora Orbána a Bruselom v dvojročnom konflikte o jej neortodoxnú ekonomickú politiku naznačuje, že tu existuje hlboká priepasť, ako doviesť najzadlženejšiu krajinu v strednej Európe na pevnú rozvojovú bázu.
Orbán v telekonferencii z Bruselu členom vlády v Budapešti po summite EÚ povedal: “Všetko, čo robíme, ešte stále nie je dosť.” A dodal: “Požiadali sme EÚ, aby nám povedala, ako ďaleko sme od cieľa, ale hovoria nám, že sa všetko dozvieme.”
Orbán neškrtí ľudí, ale verejné podniky, banky, energetické monopoly
Orbán naznačil, že ďalšie prostriedky získa nielen zvýšením odvodov bankám, ale aj verejným podnikom, energetickým firmám a z onlinového tipovania.
Orbánov dôraz na zachovanie najvyššej bankovej dane v Európe a neochota znižovať vládne výdavky brzdí rokovania Budapešti s Medzinárodným menovým fondom (MMF) a EÚ o poskytnutí nového úveru, ktorým by chcelo Maďarsko zatlačiť na finančné trhy a dosiahnuť nižšie úročenie svojich dlhopisov.
Po summite Orbán povedal, že druhá úprava rozpočtu krajiny za dva týždne nepresvedčila EÚ, že Maďarsko zníži v roku 2013 deficit verejných financií na požadovanú úroveň.
Dvojaký meter Európy. Grékom, Španielom, Talianom v eurozóne dovoľovala, čo maďarskému forintu zakazuje
Ak Budapešť do 7. novembra nepresvedčí Európsku komisiu, že jej opatrenia povedú k zníženiu rozpočtového deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu, príde o milióny eur z kohéznych fondov spoločenstva.
Vláda predpokladá, že maďarská ekonomika by mala na budúci rok vzrásť o 0,9 %. Tento rok sa nachádza v recesii. Strata prostriedkov z fondov by bola ďalším úderom pre štát, ktorého bonitu oceňujú tri hlavné svetové ratingové agentúry ako brakovú.
Hovorca vlády András Giro-Szasz pre televíznu stanicu m1 povedal, že EÚ hodnotí postup maďarskej vlády voči podnikateľskej sfére ako diktát, donútenie alebo vydieranie. A EÚ siahne na prostriedky fondov, ak si Budapešť nezíska jej náklonnosť novými a novými opatreniami. Zdôraznil, že vláda nie je ochotná zvýšiť dane zamestnancom alebo znížiť dôchodky či platy vo verejnom sektore. Dodal, že EÚ „nemá oprávnenie“ hovoriť Maďarsku, ako má dosiahnuť zníženie deficitu pod 3 % HDP.
Stanica m1 uviedla, že rozdiel v pohľade EK a maďarskej vlády na to, ako sa má dosiahnuť na budúci rok rozpočtový schodok 2,7 % HDP, je niekoľko desiatok miliárd forintov (HUF). Dva posledné súbory opatrení by pritom mali priniesť do rozpočtu 764 miliárd HUF (2,74 miliardy eur).
Oznámenie o zvýšení bankovej dane, ktoré bolo zverejnené začiatkom tohto týždňa, vyvolalo obavy európskej byrokracie, ktorej ochrana bankové sektora leží najviac na srdci.