Minulý týždeň ste formulovali päť podmienok pre spoluprácu v prípade budúcej vládnej koalície. Sú naformulované čo najvšeobecnejšie, aby ste čo najmenej zúžili svojich budúcich partnerov?

To nie je pravda. Odlíšme tieto podmienky od obsahu a cieľov, ktoré máme v politike. Cieľ je jasný – dosiahnuť 85 percent priemeru životnej úrovne Európskej únie. Plus chceme dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a mať jeden z najvyšších hospodárskych rastov. Ďalej nás čakajú veci okolo národnoštátnych ekonomických záujmov. Tu budeme bojovať za plynovod na Slovensku, kde potrebujeme mať s partnermi rovnaký názor. Je to otázka pitnej vody, pri ktorej je žaloba voči Slovenskej republike. Taktiež máme záujem pokračovať v sociálnych balíkoch a chceme vedieť, čo na ne budú hovoriť partneri. Potom je to problematika migrácie a nakoniec pripravenosť Slovenska na predsedníctvo v Európskej únii.

Niektorým opozičným stranám medzi týmito cieľmi chýba boj proti korupcii.

Toto nie sú obsahové podmienky, hovoríme o určitých kritériách kvality, pretože v prípade korupcie mám taký pocit, že sa všetci dohodneme. Ale v prípade migrácie sa asi všetci nedohodneme. Keď si napríklad povieme, že chceme nižšiu nezamestnanosť, tak to nemusíme dávať ako kritérium na zostavovanie vlády. My hovoríme o kvalitatívnych kritériách, ktoré musí vláda spĺňať, aby mala šancu reagovať na výzvy, ktoré prídu.

Aj ostatné strany majú svoje podmienky povolebnej spolupráce. Nakoľko sú tieto požiadavky pre Smer-SD splniteľné a kde už nie ste ochotní ustúpiť?

Každý má právo si klásť svoje podmienky a ja ich nebudem komentovať. Skôr mi je ľúto, že čím sú to menšie strany, tak tým viac kričia. Vylučujú každého zo spolupráce, rozdeľujú si ministerstvá. Koalícia je vždy o kompromisoch, takže aj my sme pripravení na nejaké. Ale sú veci, pri ktorých nemáme kde ustúpiť. Čo máme povedať, že nebudeme zvyšovať minimálnu mzdu? Alebo, že opäť zmeníme Zákonník práce na liberálny? To je ako keby ste nútili kresťanských demokratov, že musia súhlasiť s umelým prerušením tehotenstva.

Smer-SD uprednostňuje vládu zostavenú z dvoch štandardných politických subjektov. Znamená to, že pri väčšom počte strán by ste takúto koalíciu už nepovažovali za stabilnú?

Aj po toľkých rokoch v politike som realista natoľko, že si myslím, že bude možnosť zostaviť vládu z dvoch strán. Ale súčasne nevylučujem, že môžeme percentuálne vyhrať voľby, ale päť strán sa dá dohromady a vytvoria pravicový zlepenec. Musíme rátať aj s týmto variantom.

Ostatné politické strany prezentovali svoj program dlhodobo. Vy ste prišli s programovou konferenciou tri týždne pred voľbami. Bolo to súčasťou vašej taktiky, alebo ste takto len reagovali na kritiku, že nemáte konkrétny program?

Rozdiel je v tom, že opozičné strany narozprávajú pred voľbami všeličo a potom príde krutá realita. My sme veľmi dôsledne pretavili náš politický program z roku 2012 do programového vyhlásenia vlády, ktoré plníme, a preto sme nepovažovali za potrebné opakovať to, čo Smer-SD robil celé štyri roky. Čakali sme na najaktuálnejšie prognózy, ktoré sú pre Slovensko veľmi priaznivé. Máme najvyšší hospodársky rast v Európskej únii, klesá nám nezamestnanosť. A na základe týchto kritérií sme postavili jasný politický cieľ – dosiahnuť 85 percent životnej úrovne Európskej únie.

Pred budúcou vládou je ešte jedna úloha, a to nominovať kandidáta na generálneho tajomníka OSN. Deklarovali ste, že v prípade záujmu súčasného ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, bude mať vašu plnú podporu. Myslíte si, že bude priechodný aj pre niektorého z vašich koaličných partnerov?

Slovensko nemá lepšieho kandidáta, ako je Miroslav Lajčák. Keby ho odmietli, tak iba v mene filozofie, že úspech sa neodpúšťa, z trucovitosti. Ak oficiálne potvrdí svoju kandidatúru, bude náš jediný kandidát, ktorého budeme podporovať. Neviem si predstaviť, že by to mohol byť aj niekto iný. Jednoducho niet takého diplomata na Slovensku s takým renomé, aké má Miroslav Lajčák. A niet takého diplomata, ktorý by mal také reálne šance, ako by mohol mať on. Pre nás je táto vec úplne jasná a čistá.

Opakovane ste hovorili, že nemáte s kým viesť názorovú polemiku napríklad o ekonomických témach. Dlho však dominovala problematika migrácie. Nemal práve Smer-SD vyvinúť väčšie úsilie na to, aby sa diskutovalo aj o iných otázkach?

Chýba mi programová diskusia. My ponúkame model, ktorý je funkčný. Je to model vysokého hospodárskeho rastu, poklesu nezamestnanosti, nízkych cien a súčasne poriadku vo verejných financiách. A nepočúvame žiadnu alternatívu voči tomu. Mne takáto diskusia chýba, ale je to pravdepodobne dané tým, že sila argumentov je momentálne na našej strane. Opozícia má ťažkú pozíciu aj z hľadiska ich predchádzajúcich výsledkov.

V druhej polovici roka budeme predsedajúcou krajinou EÚ, pričom budeme vyjednávať aj o novom viacročnom finančnom rámci. Už teraz taliansky premiér avizoval, že bude kvôli štátom odmietajúcim kvóty tvrdo rokovať o výške talianskeho rozpočtového príspevku. Nesťažili sme si ostrým postojom v téme migrácie našu pozíciu?

Naopak, ukazuje sa, že postkomunistické krajiny sú podstatne pragmatickejšie a racionálnejšie pri riešení krízových situácií. Je to asi dané tým, že sme museli za 15 rokov urobiť transformačné zmeny, ktoré v iných krajinách trvali desaťročia. Predsa nie je možné útočiť na krajinu, že má na jeden jediný aspekt riešenia migračnej krízy – na kvóty, iný názor. Všade inde sme solidárni. Dávame peniaze, dávame ľudí, sme mimoriadne aktívni a prichádzame s rôznymi mechanizmami. Odvážne reči o znižovaní rôznych príspevkov pre štáty, ktoré majú iný názor na kvóty, tu už boli. Ale to jednoducho nie je možné, nepripúšťa to ani európska legislatíva. A bolo by to aj úplne smiešne a trápne. Toto vôbec nikomu nehrozí.

Ako predsedníckej krajiny sa nás dotknú aj výsledky britského referenda. Český premiér Bohuslav Sobotka očakáva, že v prípade vystúpenia Británie z Európskej únie sa podobné diskusie začnú v jeho krajine. Neobávate sa podobného scenára u nás?

Davidovi Cameronovi sa podarilo vniesť do európskej agendy vnútropolitickú agendu a výrazne sa narušili základy Európskej únie. Súhlasím s tým, že ak by sa Briti rozhodli odísť z Európskej únie, tak začne mať obrovský problém, pretože niektorí sa domnievajú, že dokážu prežiť bez Európskej únie. Ale to sa týka veľkých štátov. Malé krajiny považujú úniu za svoj životný priestor, rovnako ako Slovensko. Naviac, sme v eurozóne, pričom ani Česká republika ani Veľká Británia nie sú. Možno to dopadne tak, že eurozóna bude žiť svoj intenzívny integračný život a ostatné členské krajiny s ňou budú voľne spolupracovať a budú súčasťou nejakého zväzku. Tvrdím, že treba byť súčasťou jadra, kam patrí Francúzsko, Nemecko, mať euro, to je náš priestor. Nemali by sme sa nechať vyrušovať tým, čo sa deje. Ale priznávam, že to bude obrovský problém pre slovenské predsedníctvo, ak Británia povie v referende “nie” Európskej únii.

Do konca júla zostávajú v platnosti európske sankcie voči Rusku, pričom ich zrušenie je podmienené plnou implementáciou minských mierových dohôd. Myslíte, že by sa mala táto téma otvoriť ešte pred vypršaním tohto termínu?

Tieto sankcie sú nezmyselné. Nechceli sme rušiť európsku jednotu, ale sme si povedali, že si aspoň ošetríme svoje vlastné veci. Na tom zozname sme povylučovali niektoré veci, ktoré poškodzovali Slovensko. Sankcie poškodzujú Európsku úniu a Ruskú federáciu a niekto tretí sa z toho môže tešiť. Je to nezmyselný súboj, a čím skôr skončí, tým lepšie. Ja nevidím Ukrajinu čiernobielo – dobrí Ukrajinci a zlí Rusi. Západ prevzal plnú ekonomickú a politickú zodpovednosť za Ukrajinu, to ale neznamená, že budeme prehliadať chyby, ktoré Ukrajina robí. Som za spravodlivú inventúru minských procesov a uvidíme, kto čo urobil. Možno zistíme, že Ukrajina má veľké resty a možno to isté budeme vidieť na ruskej strane. Ale bez Ruskej federácie sa dnes nedajú riešiť mnohé svetové problémy, preto som za spoluprácu, som za zrušenie sankcií. Ale my sme v zahraničnej politike malý pes. Môžem hovoriť svoje názory, ale ťažko ovplyvním správanie sa veľkých krajín.

Viete vyčísliť ekonomický dopad z toho vyplývajúci na Slovensko?

Boli dva alebo tri individuálne prípady, ktoré stratili trhy kvôli sankciám, ale vďaka tomu, že sme sa tomu venovali, dopady neboli také citeľné. Slovenská ekonomika to vedela zvládnuť.

Na prelome rokov rezonovala téma školstva a zdravotníctva. Keď budete vo vláde, aké systémové zmeny chystáte pre tieto oblasti?

Najmä sa netvárme, že sa v nich doteraz nič nedialo. Zvýšili sme platy učiteľom najviac zo všetkých pracovníkov verejnej správy, urobili sme významné rozhodnutie vo vzťahu k vysokoškolským internátom. Spustili sme duálne vzdelávanie, lebo potrebujeme podstatne viac priblížiť potreby praxe školám. Možno na niektoré kategórie vzdelania sa stanovia kvóty, keďže nepotrebujeme tisícky právnikov, sociálnych pracovníkov, politológov a sociológov.

Naša ponuka je jasná – budeme ďalej hovoriť zo zástupcami školstva a zdravotníkov, ako má vyzerať táto časť programového vyhlásenia vlády. Vytvoríme akési “Rady múdrych” bez politikov, ktorí pripravia vláde návrhy na ďalšie reformy. Na to peniaze sú, lebo sa nám mimoriadne ekonomicky darí.

Napriek tomu, že ste sa v programovom vyhlásení zaviazali k tomu, že pohnete dopredu stagnujúce projekty DRG a eHealth, zatiaľ sú len v pilotnej verzii a naplno fungovať by mali na budúci rok. Ste s týmto stavom spokojný?

Mali sme aj iné plány. Myslel som si, že zákaz zisku zdravotných poisťovní bude jednoduchý. Ale okamžite sa podal návrh na Ústavný súd a ten zakázal tento zákon v praxi. Myslel som si, že bude jednoduché sa s nimi dohodnúť o odkúpení a vytvorení jednej poisťovne. Ale ani za nič. Vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne však ostáva cieľom pre novú vládu.

Hovoríte, že zostávajúcou výzvou je zriadenie jednej zdravotnej poisťovne. Váš kabinet bol na to pripravený, neboli však na to finančné zdroje. Odkiaľ na to má získať peniaze nová vláda?

Darí sa nám znižovať deficit verejných financií a popritom sme schopní financovať veľké projekty. V rokoch 2013 až 2015 sme mali plán – na lepšom výbere daní, boji s daňovými únikmi a reformách, ktoré robí ministerstvo vnútra, ušetriť 1,6 miliardy eur. Ušetrili sme podstatne viac. Takže zdroje sú, ale chceme s nimi narábať tak, že budú pomáhať aj pri vyrovnanom štátnom rozpočte. Pokiaľ budeme mať v definitívnom vyrovnanom stave štátny rozpočet, tak budeme môcť tieto zdroje používať na všetky rozvojové projekty, ktorú sú tu.

Avizujete dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v roku 2018. Zároveň ste však niekoľkokrát verejne pripustili, že v súčasnosti je vhodný čas na požičiavanie si na finančných trhoch a investovanie napríklad do veľkých infraštruktúrnych projektov. Je možné, že tomu prispôsobíte rozpočtové plány?

Áno, pretože dnes sú také podmienky, pokiaľ ide o získavanie finančných prostriedkov na trhoch, že významne klesajú nároky na tzv. dlhovú službu. Vieme si predstaviť, že aj pri väčšom objeme finančných prostriedkov, ktoré by sa použili do rozvoja infraštruktúry, sme schopní dotiahnuť rozpočet k vyrovnanému stavu, pretože keď investujete, tak to tvorí HDP, pracovné miesta, odvody, spotrebu.

Chceme, aby bol hospodársky rast na Slovensku ťahaný najmä domácou spotrebou a to sa nám podarilo.
Áno, je to zlučiteľné, aj ísť do investičnej výnimky a získať väčší objem peňazí na medzinárodných finančných trhoch, aj držať verejný rozpočet na úrovni okolo nuly, pokiaľ ide o deficit.

Teda sa neobávate, že pri väčšom zadlžení, ktoré sa môže blížiť až k 60 percentám HDP, by sa Slovensko, ako malá otvorená ekonomika, mohlo dostať do problémov?

Koľko sme sa narozprávali o maastrichtských kritériách, že treba mať dlh pod 60 percent. Veď sa na tomto všetci už “rehlíme”. Priemer eurozóny Európskej únie je 100 percent. My máme 52 percent a fackáme sa tu. Máme jeden z najnižších verejných dlhov v Európskej únii, tento dlh nám naďalej klesá a vôbec by neurobilo žiadny problém, keby sme rozhodli o tom, že si požičiame nejaké peniaze, ale za podmienky, že budú výlučne použité na veľké infraštrukturálne projekty, predovšetkým na diaľnice a rýchlostné komunikácie, pretože to potom prináša život do jednotlivých regiónov.

Vaším cieľom je zníženie nezamestnanosti pod 10 percent. Opakovane ste však upozorňovali, že pri tejto úrovni majú už firmy problém získať zamestnancov. Akým spôsobom chcete vyriešiť tento problém najmä s dlhodobo nezamestnanými?

Prvý základ je dobre rozbehnúť duálne vzdelávanie, aby školy produkovali absolventov potrebných pre prax. Postupne sa vieme dostať na úroveň 7-8 percent, to, čo bolo v rokoch 2008 až 2009, keď bola najvyššia konjunktúra. A zostane tam veľká kategória ľudí, ktorí nemajú dokončené ani základné vzdelanie, potom tí, ktorí stratili všetky pracovné návyky a tí, ktorí sú v exekúciách a nechcú sa zamestnať, lebo vedia, že keď tak spravia, exekútor im siahne na plat. Čiže bude potrebný veľmi špecifický prístup ku každej z týchto kategórií, ale buďme úprimní – pri tejto štruktúre, ktorú máme, je sedempercentná nezamestnanosť úplne zvládnuteľná.