BIELA: V niektorých slovanských jazykoch je farba zlosti biela…

Idiómy s použitím názvov farieb sú značným fenoménom v slovanských jazykoch. Takýmito prostriedkami oplýva poľský jazyk. Poliaci napríklad môžu povedať “biały ako alebaster“, čiže alabastrovo biely. A čo Česi? Tí si môžu zaspomínať na pieseň “My plavem’ k mlejnu, v hejnu cejnů…”, snáď si vybavíte porovnanie – “má bledšiu syra pleť”.

Slovanské jazyky by si mali v upotrebení farieb rozumieť. Poliaci si spájajú s bielou farbou samozrejme mlieko, ráno, plátno. Poliaci používajú bielu farbu aj v negatívnom slova zmysle: “dostać białej gorączki“, čo vraj znamená byť nervózny a nahnevaný… Česi to povedia za pomocou inej farby: “chytly v něm saze a začal vidět rudě“. Ruský jazyk pod pojmom “белая горячка“ chápe delirantný stav, to je ten prípad, keď Česi vidia biele myšky.

ČIERNA: Ako je to s čiernou farbou alebo Čierna ovca, biela vrana (porekadlo)?

“Odkładamy pieniądze na czarną godzinę“. Kým Poliaci odkladajú peniaze na čiernu hodinku, Česi i Slováci ich odkladájú pre prípad horších časov, hezky pěkně postaru do štrozoku (nárečové, pozn.). Že by Česi boli väčšími optimistami a nevideli všetko hneď čierno? (Viď Bolek Polívka: “…když ale koukám se na lidi, zase tak černě to nevidím, ještě se dovedeme smát…“”).

U nás v národe sú inak zaujímavé metaforické vyjadrenia typu: “Ja ti to pekne vytmavím!“ S poľštinou nás spája “práca na čierno“ (po poľsky: “praca na czarno“), čierna ovca (czarna owca).

Pokiaľ ide o “čierneho pasažiera“, potom napríklad Rusi hovoria “ездить зайцем“ – doslova, jazdiť “na zajaca“ (ako zajac). V tomto prípade sa prejavuje divergentný vývoj v slovanských jazykoch. Plné ekvivalenty by sme hľadali u všetkých Slovanov márne…

ZELENÁ: “Jelene, jelene, oči máš zelené a to je nepovolené…“ (kedysi populárna pieseň v ČSSR)

V Poľsku ľudia zelenajú závisťou pozri “zzielenieć z zazdrości“.

Česi a Slováci zo závisti skôr blednú. Zelenajú, keď im je skôr zle fyzicky – “niečo zjedol a je teraz celý zelený“. Naopak Rusi pre závisť zelenať môžu – “от зависти весь позеленел“. Pokiaľ Vás bude Poliak považovať za “zelenáča“ – povie o vás, že máte zeleno v hlave (ktoś ma zielona w głowie).

V ČSSR bol inak kedysi populárny zvrat “komu sa nelení, tomu sa zelení“. Niekdajšia stokoruna z roku 1961 bola tiež zelená.

ČERVENÁ růže v sadu kvetla… (spieva sa v pesničke, pamätáte?)

“Puścić czerwonego kura“ je pre Poliakov to isté, ako keď sa v Česku dostane na strechu ohnivý kohút. Českému uchu musí znieť prirodzene poľská veta “patrzymy przez różowe okulary“. Súčasní Rusi vyjadrujú červenú slovom “красный“ [krasnyj]. Tým sa líši od iných súčasných slovanských jazykov. Tie majú pre červenú tieto slová: “чырвоны“ (bulharšitna), “červený“ (slovensky), “czerwony“ (poľsky), “crveni“ (po srbsky) atď.

V staršej ruštine však slovo “krasnyj“ tiež súviselo s významom pekný, krásny, tak ako to máme doteraz my v slovenčine. Preto je treba zdôrazniť, že “Červené námestie“ v Moskve by sa vlastne nemalo prekladať ako “červené“ námestie, ale ako “krásne“… Ostatne dodnes Rusi môžu povedať – “красна девица“, čo značí – krásne dievča, nie “ červené” dievča.

Kedysi v Rusku platili, tzv. červonce, ak by išlo o bankovky z čias ZSSR (30. roky) potom by išlo o bankovky, majúce odtieň červenej… Keby Červené námestie v Moskve malo byť naozaj červené, potom by mu sami Rusi pravdepodobne hovorili “Рудая площадь“, vieme však, že to tak nie je. Slovo “červený“ sa však vyskytuje aj v ruskom jazyku.

MODRÁ vs. bledomodrá (tzv. blankytná) alebo Modrá je dobrá 

Hana Zagorová spieva text “Je naprosto nezbytné, aby nebe bylo blankytné, […] je naprosto žádoucí, láska aby hřála za nocí, […] abych byla šťastná.” Česi hovoria “to samé v bledě modrém“. Poliaci zas chodia v oblakovo modrej – “myśli o niebieskich migdałach.“

Kým českí aristokrati majú krv modrú, poľská šľachta ju má blankytnú “błękitną krew“. Rusky modrý je “синий“. Česi majú slovo “sinalý“ (modro šedý), poznáme tiež obrat “sivé oči“, “sivý holúbok“. Pre porovnanie: v nemčine je obrat der “blaue Brief“, čo sa po česky povie výpovedný list, kde nemajú procedúru výpovede spojenú práve s modrou farbou. V Čechách je modrá – dobrá.

ŽLTÁ bola, nielen tá slávna ponorka…

Kým Česi mali “modrú knižku“, Poliaci môžu disponovať “žltými papiermi“ – “żółte papiery”. S pomocou modrej knižky chlapci unikali brannej povinnosti.

Na záver:

Jednotlivé národy zaobchádzajú po svojom s farbami. Je to dané tým, aké životné prostredie obklopuje, ten ktorý národ, hovoriaci, tým ktorým jazykom. Každý jazyk je nositeľom osobitého myslenia, časopriestorových predstáv, ustálených metafor či epitét.

Každý jazyk má svoju farebnú auru tak, ako ju vraj má duša každého človeka. Farebné metafory sú jedným zo spôsobov chápania vonkajšieho sveta. Rozumieť národu môžeme cez jeho reč, a to doslova. Porozumenie je prvým stupňom pochopenia.