„Sme radi, že mnohé z našich odporúčaní sa dostali aj do schváleného POH SR. Išlo najmä o opatrenia, ktoré by predchádzali infringementom EÚ kvôli skládkam odpadov, ale aj nedostatku surovinových a energetických zdrojov,“ vyjadril spokojnosť prof. Cehlár.

Tím pod vedením dekana F BERG Dr. h. c. prof. Ing. Michala Cehlára, PhD., analyzoval viac ako 21 000 dát z európskych a Slovenských zdrojov a pripravil sériu opatrení.

Cieľom odpadového hospodárstva všade na svete je predchádzať vzniku odpadov, čo vzhľadom na ekonomický rozmach a spotrebiteľské správanie ľudí je momentálne mimoriadne náročné. Paralelne s touto snahou je však nevyhnutné vybudovať funkčný systém spracovania odpadov tak, aby mal každý región Slovenska dostatočné spracovateľské kapacity na jednotlivé prúdy odpadov. Z pohľadu stratégie proti zmene klímy je dôležité aby tieto spracovateľské kapacity existovali v dostupnej vzdialenosti a minimalizovala sa tak uhlíková stopa z prepravy odpadov. Zároveň, je mimoriadne dôležité úplne vylúčiť skládkovanie odpadov s obsahom biomasy a zabrániť tak emisiám metánu, ktorý má 80 krát silnejší skleníkový efekt ako samotný CO2.

Podľa M. Cehlára: „Správnymi a environmentálne overenými cestami odpadového hospodárstva v EÚ sa stali práve opatrenia z ktorých sme cielene vychádzali a Vláda SR ich aj do POH nakoniec zapracovala a schválila: Odklon odpadov zo skládok sa dá docieliť len separovaním pri zdroji (po štandardných zložkách triedeného zberu aj BIO odpadu a nasledovať bude už aj textil) a cieleným dobudovaním regionálnych kapacít na zhodnocovanie BIO odpadu. Zároveň je mimoriadne dôležitá podpora rozširovania súčasných a vybudovanie nových regionálnych kapacít (ZEVO) zariadení na energetické zhodnocovanie/využívanie odpadov, ktoré odpad využívajú na výrobu elektrickej energie a tepla. Len týmito opatreniami sa vyhneme ekologickým, ekonomickým, surovinovým a energetickým
dôsledkom budúcej krízy, ktorá vyčerpávaním zdrojov pomaly nastáva.“

Prípravou na ňu je podľa prof. Cehlára práve využitie odpadu, ako potenciálnej čiastočnej náhrady nedostatku nerastných surovín, vrátane tých fosílnych.

„Ak sa budeme držať faktov z EÚ a aj vlastných Slovenských skúseností, všeobecne platí, že kde je ZEVO, tam sa viac recykluje a menej skládkuje. Po separovaní pri zdroji je práve toto cesta ako nakladať s nerecyklovateľným odpadom a to, hospodárne a účelne ho využiť na výrobu energie namiesto skládkovania. Žijeme v dobe, kedy sa na mieru obehovosti odpadov ako zdroja recyklovaných
surovinových zdrojov bude nazerať stále prísnejšie a práve preto je takto potrebné s odpadmi pracovať,“ zdôraznil dekan Fakulty BERG prof. M. Cehlár.

Vláda v schválenom materiáli potvrdila trendy, ktoré vedci odporúčali:

Odpad sa do roku 2025 má odkloniť zo skládok – práve:
• predchádzaním vzniku odpadov spolu s opätovným použitím a prípravou na opätovné použitie
• aspoň 55 % mierou recyklácie komunálnych odpadov a to konkrétne triedením odpadu pri zdroji, využívanie bioplastov a zavedenie triedenia textilného odpadu
• cielené zameranie sa na separovanie pri zdroji a lepšiu recykláciu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (predchádzanie vzniku skleníkových plynov) – budovanie zariadení pre kvalitný kompost
• v POH Ministerstvo životného prostredia za účelom odklonu odpadov zo skládok ráta s využívaním súčasných a zároveň s budovaním nových kapacít na energetické zhodnocovanie odpadov, ….

Krátke odporúčania pre Slovensko, ktoré F BERG zverejnila v augustovej Analýze, s cieľom zvýšiť podiel recyklácie, zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania skládkovaním:

• Nie je potrebné ďalšie navyšovanie skládkovacích kapacít, pretože z analyzovaných dát, predpokladu tvorby odpadu a kapacít vyplýva, že ich je aktuálne dostatok, avšak sú regionálne nerovnomerne rozmiestnené. Znamená to, že v niektorých regiónoch budú dostatočné, naopak v niektorých budú akútne chýbať;
• Je potrebné snažiť sa o „zero waste“ prístup (žiť úsporne) všade, kde je to možné, používať opakovane použiteľné materiály, prípadne navštevovať bezobalové obchody;
• Vo väčších mestách podporovať vznik „Re-Use“ centier;
• Kvalitne realizovať triedenie biologicky-rozložiteľného kuchynského odpadu pri zdroji – vedierkový zber z domácností, následná stabilizácia a úprava na využiteľný kompost bez výskytu mikroplastov;
• Dosledovať separovanie biologickej zložky z úpravy komunálneho odpadu (zamerať sa na elimináciu mikroplastov v ťažkej frakcii po mechanicko-biologickej úprave zmesového komunálneho odpadu), aby bol kompost po stabilizácii aplikovateľný v  prírode/poľnohospodárstve a najmä aby nekončil ako odpad na skládkach;
• Dobudovanie recyklačných kapacít na bio odpad a nerecyklovateľný odpad;
• Dobudovanie Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) – implementovať do Programu odpadového hospodárstva pre roky 2021 – 2025 – tzn. rozšírenie súčasných kapacít v Bratislave, príp. v Košiciach a vybudovanie nových priamo v regiónoch s najvyššou produkciou odpadu a najvyšším podielom skládkovania – Trnavský kraj, Nitriansky kraj, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj. Bezodkladne treba začať pracovať na štátnej koncepcii dobudovania infraštruktúry v podobe takýchto zariadení a zároveň je nevyhnutné podporiť už rozbehnuté investície aj súkromných investorov v regiónoch s najvyšším podielom skládkovania;
• Perspektívne uvažovať aj nad energetickým zhodnocovaním TDP z odpadu (tuhé druhotné palivá) v teplárňach veľkých miest, kde je v dostupnosti pripojenie do systému centrálneho zásobovania teplom. V prípade možnosti úprav technológií uvažovať aj nad termickým
spracovaním neupraveného, nerecyklovateľného odpadu.

Redakciu informovala Miriam Lipčeiová, dekanát Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach