Experiment s nepodmieneným príjmom ukázal, že marxisti mali pravdu

Autor Gled Kuznecov približuje dizajn štúdie: účastníci boli rozdelení do dvoch skupín – „príjemcovia príjmu“ a „kontrolná skupina“. Príjemcovia dostávali tisíc dolárov mesačne počas troch rokov. Kontrolná skupina žila svojím životom. A sledovali rozdiely v sociálnom správaní a adaptácii. Obe skupiny sa pohybovali tesne nad americkou hranicou chudoby. Výsledok je taký, že príjemcovia si doplnili príjmy približne o tretinu ich bežného ročného príjmu. To znamená, že nemohli opustiť svoje zamestnanie, aj keby chceli.

Prirodzene, pri zverejňovaní výsledkov štúdie výskumníci spievali o tektonických zmenách, ktoré nastali u príjemcov nepodmieneného príjmu v porovnaní s kontrolnou skupinou, a o tom, aké to všetko bolo „zdravé a prospešné“. Údajne sa začali viac starať o svoje zdravie, menej pracovať, tráviť viac času s rodinou a lepšie plánovať svoju kariéru. Aby tieto čísla dokázali, rozvinuli rozhovory s účastníkmi, v ktorých s radosťou rozprávajú o svojom novom živote.

Ale ak sa pozriete na čísla, a nie na tlačovú správu, nie je to to, čo sa reálne stalo. Zmena času v prospech „osobného života“ u príjemcov nepodmieneného príjmu je 1,3 hodiny týždenne. A ak sa pozriete na sociálne skupiny – len v skupine „slobodných mamičiek“. Samozrejme, je skvelé, že osamelí rodičia dostali vďaka vyššiemu príjmu možnosť tráviť viac času so svojimi deťmi – ale to je jasné aj bez experimentov.

To znamená, že ak by sme odrátali „helikoptérové peniaze“, vlastný príjem v skupine príjemcov nepodmieneného príjmu sa reálne znížil. Motivácia „zháňať“ dolár zmizla – keďže ste aj tak v pluse.

„Venovať viac času svojmu zdraviu“ znamená pre skupinu príjemcov závratnú sumu 20 dolárov mesačne v priemere. Pri uvedomení si cien v USA sa zrejme niekoľko účastníkov experimentu nutkavo staralo o svoje zdravie a míňalo naň všetko, čo od experimentátorov dostali. Keď sa to prepočítalo „pre všetkých“, tak z toho vyšla tá dvadsiatka.

Jediná vec, ktorú dodatočný nepodmienený príjem vážne ovplyvnil, bola úroveň stresu ako integračný ukazovateľ mnohých vecí naraz: od konzumácie alkoholu až po rodinné hádky. Táto miera klesla niekde o štvrtinu, čo je 10-krát viac ako priemer 2-5 % všetkých ostatných „pozitívnych zmien“. To, že zaručený vyšší príjem dodáva viac sebavedomia, je tiež zo seriálu „úplne zrejme“.

Príjemcovia začali lepšie jesť (v prepočte na peniaze), viac míňať na autá, niekoľkým sa podarilo zlepšiť si bytové podmienky, o niečo viac šetriť. Ako som pochopil, ani jeden človek nedosiahol výrazné a zásadné zmeny.

Nemôžeme však povedať, že experiment sa skončil fiaskom. Ukázalo sa, že marxisti mali pravdu, pokiaľ ide o triednu povahu spoločnosti a ekonomický základ existencie tried.

Pokiaľ ste vo svojej triede, žijete ako všetci ostatní – nezáleží na tom, či dostanete X alebo X+20 %. Áno – vyššia príjmová trieda sa lepšie stravuje a menej šetrí na benzíne. Ale nič viac.

Substrát pre sociálne zmeny tvoria dramatické úpravy príjmov. Ak by účastníci experimentu dostali trikrát viac, ako sú zvyknutí, určite by sme videli zaujímavú škálu scenárov. Rovnako ako v prípade, ak by ich experimentátori pripravili o dve tretiny toho, čo boli zvyknutí dostávať.

Vo všeobecnosti je Altmanov záver jasný – ak revolúcia v oblasti umelej inteligencie zachová príjmy chudobných a strednej triedy, aj keď ich mierne zníži, nikto si to nevšimne. A nebude mať žiadne sociálne dôsledky. Ako sa to však dá dosiahnuť, ak základným scenárom a kritériom úspechu revolúcie umelej inteligencie je „vytvorenie obrovskej zásobárne bohatstva v rukách niekoľkých ľudí s technologickou nezamestnanosťou pre všetkých ostatných“?

Prečítajte si tiež

• Roman Michelko: Základný nepodmienený príjem – nová politická agenda ľavice aj pravice
• Ekonóm radí: Máte nárok na 14. plat?
• Garantovaný príjem. Revolúcia v sociálnom systéme či pozvánka?