Škandál na škandál. Vláda koná, na ťahu bude prokuratúra

Ide o právo a spravodlivosť

Rozoberieme si to postupne. Po prvé, verejné trestné oznámenie súvisiace s podozreniami na ohýbanie práva v rokoch 2020-2023 bude doručené generálnemu prokurátorovi, avizujú organizátori tlačovky. Ide o reakciu na spôsob, akým sa stavali predošlé vlády k perzekúcii súčasných koaličných politikov. Toto voliči SMERu tak často kritizujú – prečo neboli kauzy vyšetrené a spravodlivosť nastolená.

Sám premiér tvrdí, že kajúcnik Ľudovít Makó (kedysi pracovník finančnej správy) mal upravenú nahrávku (zaonačiť mal údajné vydieranie istej zamestnankyne), ktorú odovzdal OČTK, aby uškodil istej osobe v prospech istej zločineckej skupiny. Makóovi neskôr hrozil za manipuláciu s dôkazmi vysoký trest, tak začal spolupracovať, vysvetľuje Fico, a preto si podľa neho začal „veľa vymýšľať”. To považuje predseda vlády za počiatok éry výpovedí „voči každému a všetkému.” (roky 2020-2023)

Otázka znie, čo s tým teraz urobiť.

Kajúcnikom sa mal stať vo vyše osemdesiatich prípadoch…   

Avšak krátko po vzniku súčasnej vlády zastavil konanie proti Makóovi prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek (dnes pracuje na Generálnej prokuratúre). Lebo konal „prospešnú činnosť”. Škoda spôsobená štátu (vratky DPH vo výške 18 miliónov eur, pričom úplatky si mal Makó podľa všetkého ponechať) či jednotlivcom sem, škoda tam. Urobte si vlastný názor, či je to „férový obchod.”

Pobúri potom informácia, že vyššie spomenutá nahrávka aj so spisom mali byť zničené (takú odpoveď mal dostať Marek Para, keď si ich vyžiadal). Som síce laik, takže mám o vnútorných archívnych a registratúrnych predpisoch len matnú predstavu, ale v tomto prípade mi to znie – minimálne – podozrivo.

Slovom, premiér vysvetľoval na tlačovke fungovanie toho, čo označuje ako mechanizmus na likvidáciu vtedajšej opozície. Preto podávanie trestného oznámenia – domnievajú sa totiž, že Šúrek sa dopustil zneužitia právomoci verejného činiteľa. Požadujú však aj ďalšie riešenie otázky prešľapov Makóa, ktorému boli zrušené obvinenia.

Fico v tejto súvislosti tiež otvorene hovorí o „príklone” generálneho prokurátora k Čurillovcom či k opozícii – čím defakto spochybnil Žilinkovu nezávislosť. Na jeho reakciu zaiste nebudeme dlho čakať.

Čo ďalej s kajúcnikmi?

Inštitút spolupracujúceho obvineného sa dá veľmi jednoducho zneužiť, v tom má pravdu Marek Para. S tým, že sme to videli práve v rokoch 2020-2023. V mene kajúcnikov boli podľa Paru dokonca písané výpovede inými osobami – dotyčný mal už iba podpísať. Škandál na škandál.

Môžeme tiež súhlasiť s tvrdením, že samotný inštitút kajúcnika by bol v poriadku, len nad ním musí byť udržiavaná nezávislá kontrola, aby nedošlo k jeho zneužívaniu. Podľa Paru by napríklad mala mať obhajoba prístup k informáciám o kontakte a spolupráci OČTK s kajúcnikom. Tiež je nepredstaviteľné, aby obžalovaný vopred dostal veľké prísľuby výmenou za to, že na niekoho niečo „nabonzuje” (ako dokázať, že nejde o vymyslený príbeh?).

A médiá by tiež nemali len slepo schvaľovať to, čo im dnešná opozícia v minulosti predkladala ako hotovú vec. Jedine, že by im to vyhovovalo…

Očistí sa prokuratúra?

Na ťahu je teda Maroš Žilinka – postaví sa k veci kriticky a transparentne? Poskytne vysvetlenie a pokúsi sa o nápravu vyššie spomínaného „mechanizmu”? Pretože – ako podotkol Gašpar – bez konania OČTK nebudú časy 2020-2023 nikdy doriešené. Avšak aby sa chyby minulosti neopakovali v budúcnosti, najprv sa s nimi treba vysporiadať.

Lenže nedávno sme mohli vidieť, ako pristupuje generálny prokurátor k podnetom politikov – veď z parlamentného výboru, kam ho pozvali, odišiel (až trucovito) po nejakej štvrťhodinke…

Dodám ešte k téme ako celku jeden subjektívny postreh: Ak by bola vláda skutočne tak pomstychtivá, ako jej to vyčítajú opozičné sily, potom by nepodávala verejné trestné oznámenia v snahe ísť oficiálnou cestou, ale preferovala by cestu „cez mŕtvoly”, vyvíjajúc osobný tlak na OČTK. Asi sa zhodneme, že nie sme svedkami takého konania – takto tu konal niekto iný (a už sa zastrája návratom). Pretože, slovami R. Kaliňáka, zo strany opozície tu ide čisto o politický boj.

A spravodlivosť? Ak sa hovorí, že je slepá, tak u nás v rokoch 2020-2023 na základe zverejnených informácií skôr mohlo platiť, že bola oslepnutá.

Posledná poznámka: novinári na tlačovke nemali k téme žiadne otázky. To je ďalšia udivujúca vec – veď boli uvedené závažné skutočnosti! Ak by hrali liberálne médiá v prospech opozície, potom by nekonali inak…

Ale čomu sa vlastne ešte čudujem?